Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 3. jún 2024Meniny má Karolína
< sekcia Zahraničie

V Nemecku sa začal proces s údajnými členmi Hnutia ríšskych občanov

Na snímke obžalovaná prichádza do dočasnej súdnej siene, ktorá bola postavená pre súdny proces s údajnými členmi hnutia tzv. ríšskych občanov 21. mája 2024 vo Frankfurte nad Mohanom. Foto: TASR/AP

Hnutie ríšskych občanov popiera legitimitu moderného nemeckého štátu a tvrdí, že bol zriadený víťaznými spojeneckými mocnosťami po druhej svetovej vojne.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Frankfurt 21. mája (TASR) - Po krátkom oneskorení sa v utorok v nemeckom Frankfurte začal súdny proces s údajnými členmi krajne pravicového Hnutia ríšskych občanov, ktorých obvinili z členstva v teroristickej skupine alebo jej podpory. Podľa žaloby sa podieľali na príprave štátneho prevratu v Nemecku, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.

Pojednávanie malo pôvodne začať o 09.30 h SELČ, napokon sa začalo o zhruba 45 minút neskôr. Podľa hovorcu Vyššieho krajinského súdu vo Frankfurte právnici potrebovali hovoriť so svojimi klientmi.

Hnutie ríšskych občanov popiera legitimitu moderného nemeckého štátu a tvrdí, že bol zriadený víťaznými spojeneckými mocnosťami po druhej svetovej vojne. Podľa odhadu nemeckej kontrarozviedky malo hnutie v roku 2022 približne 23.000 prívržencov.

Pred frankfurtský súd sa postaví jeho deväť údajných členov - sedem mužov a dve ženy - vrátane bývalej poslankyne strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) Birgit Malsackovej-Winkemannovej a nemeckého aristokrata a podnikateľa Henricha XIII. Reussa, ktorý bol údajne hlavnou postavou hnutia.

Ide o jeden z troch súdnych procesov proti ríšskym občanom. Koncom apríla sa v Stuttgarte začalo pojednávanie s členmi vojenského krídla, zatiaľ čo konanie proti menej významným údajným členom sa začne 18. júna v Mníchove.

Osoby napojené na ríšskych občanov údajne zosnovali plány pre ozbrojenú skupinu s cieľom vtrhnúť do Spolkového snemu v Berlíne a zadržať tamojších poslancov. Celé sa to malo odohrať v tzv. "Deň X". Podľa prokuratúry boli títo sprisahanci presvedčení, že Nemecko je riadené zo zákulisia takzvaným hlbinným štátom (deep state). V rámci svojich sprisahaneckých plánov zvrhnutia režimu diskutovali o rozličných možnostiach spustenia prevratu, jedným zo zvažovaných signálov mala byť aj smrť britskej kráľovnej Alžbety II.

Žaloba ďalej tvrdí, že členovia hnutia sa už vopred dohodli na svojich úlohách vo vláde, ktorá mala vzniknúť po prevrate. Na jej čele mal stáť spomínaný Heinrich XIII. Reuss, pričom Malsacková-Winkermannová mala viesť ministerstvo spravodlivosti.

Podľa britskej stanice BBC vo Frankfurte prebieha najvýznamnejší proces vzhľadom na svoj rozsah, spletitosť, ale aj na potenciálne poznatky, ktoré by mohol poskytnúť o sieťach krajnej pravice. Považuje sa za jeden z najväčších v povojnovej histórii Nemecka. Žaloba má totiž 617 strán a v procese je päť sudcov, dvaja náhradníci, 25 obhajcov a 260 svedkov.