Londýn 20. mája (TASR) - Zakladateľ servera WikiLeaks Julian Assange sa môže odvolať proti vydaniu do Spojených štátov, rozhodol v pondelok Vrchný súd v Londýne. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Washington žiada o vydanie Assangea do USA za údajné sprisahanie po tom, ako zverejnil státisíce uniknutých tajných dokumentov týkajúcich sa aktivít Spojených štátov okolo vojen v Afganistane a Iraku.

Súd už koncom marca rozhodol, že Assange nemôže byť do USA vydaný okamžite. Spojeným štátom dal tri týždne na to, aby poskytli záruky týkajúce sa práv Assangea na základe prvého dodatku americkej ústavy. USA sa zároveň museli zaručiť, že Assange nebude po vydaní odsúdený na smrť.

Vrchní sudcovia londýnskeho súdu v pondelkovom verdikte uviedli, že záruky poskytnuté Washingtonom neboli dostatočné a preto povolia, aby mohol Assange v odvolacom procese pokračovať. Podľa nich má totiž dôvod napadnúť príkaz vlády Spojeného kráľovstva na vydanie do USA.

Ak by sudcovia rozhodli v prospech vydania, Assangeove právne možnosti v Británii by sa vyčerpali. Jeho právnici sa v takom prípade chceli okamžite obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva so žiadosťou o vydanie núdzového príkazu na zablokovanie deportácie.

Assange sa proti vydaniu do USA bráni už viac než desať rokov. Sedem rokov strávil na veľvyslanectve Ekvádoru v Londýne, posledných päť rokov v prísne stráženom britskom väzení Belmarsh.

Veľké mediálne organizácie, obhajcova slobody tlače či napríklad aj austrálsky parlament odsudzujú stíhanie Assangea na základe amerického zákona o špionáži z roku 1917, ktorý nikdy predtým nebol za zverejnenie tajných informácií použitý.

Stovky demonštrantov sa v pondelok zhromaždili pred Vrchným súdom v Londýne, ktorý rozhoduje vo veci vydania zakladateľa servera WikiLeaks Juliana Assangea do Spojených štátov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Protestujúci sa skoro ráno zhromaždili pred budovou súdu na znak solidarity. Podľa Reuters držali transparenty a skandovali: "Osloboďte Juliana Assangea!" Na vlajkách s výzvou adresovanou americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi stálo: "Pustite ho, Joe!"

Foto: TASR/AP

Výberová chronológia káuz zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea

2010

6. apríla - Internetová stránka Wikileaks zverejnila videozáznam, na ktorom bolo vidieť, ako posádka amerických vzdušných síl strieľala na irackých civilistov.

26. júla - USA dôrazne odsúdili únik tajných informácií o vojne v Afganistane, ktoré zverejnila WikiLeaks. Išlo približne o 92.000 amerických vojenských záznamov počas vojny v Afganistane od januára 2004 do decembra 2009.

21. augusta - Na zakladateľa webovej stránky WikiLeaks vydali vo Švédsku zatykač pre podozrenie zo znásilnenia.

- Švédska prokuratúra zrušila zatykač na Juliana Assangea, lebo obvinenia zo znásilnenia voči jeho osobe sú nepodložené.

1. septembra - Švédska prokuratúra opäť otvorila vyšetrovanie v prípade podozrenia zo znásilnenia, ktorého sa mal Assange dopustiť.

28. novembra - WikiLeaks zverejnila 250.000 tajných dokumentov ministerstva zahraničných vecí USA. Išlo o správy veľvyslanectiev USA vo svete, ktoré poskytovali vnútorný pohľad na súčasné globálne obavy Washingtonu.

30. novembra - Interpol zaradil Assangea na zoznam hľadaných osôb. Švédsky súd vydal na Assangea medzinárodný zatykač.

7. decembra - Britská polícia zatkla na základe európskeho zatykača vydaného vo Švédsku Juliana Assangea.

8. decembra - Za nepovolený únik približne 250.000 dôverných amerických diplomatických depeší nebol zodpovedný Julian Assange, ale USA, uviedla v Brisbane austrálska vláda.

16. decembra - Juliana Assangea prepustili z britskej väzby po zložení kaucie 200.000 libier (235.900 eur).

2011

7. februára - Assange sa dostavil na súd v Londýne, kde sa začal právny zápas proti jeho vydaniu do Švédska.

11. mája - Assange dostal austrálsku mierovú cenu za "výnimočnú odvahu pri presadzovaní ľudských práv". Mierová nadácia v Sydney udelila Assangeovi zlatú medailu, austrálsku cenu za ľudské práva.

2012

30. mája - Najvyšší britský súd v Londýne rozhodol o vydaní Juliana Assangea do Švédska, kde čelí podozreniu zo sexuálnych deliktov.

19. júna - Assange sa ukryl na ekvádorskej ambasáde v Londýne, kde požiadal o azyl.

16. augusta - Prezident Ekvádoru Rafael Correy udelil Assangeovi politický azyl.

2015

16. apríla - Assange súhlasil so svojím vypočúvaním na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne ohľadom obvinení zo sexuálneho útoku, ktorým čelí vo Švédsku.

12. augusta - Assange sa nebude musieť zodpovedať z údajného sexuálneho obťažovania dvoch Švédok z roku 2010. Dva zo štyroch trestných činov, z ktorých bol Austrálčan obvinený, sa stali premlčanými.

2016

5. februára - Expertná skupina Rady OSN pre ľudské práva sa v Ženeve uzniesla, že Assange bol od decembra 2010 svojvoľne zadržiavaný Britániou a Švédskom. Podľa expertov OSN by mal byť Assange prepustený a mal nárok na odškodnenie.

23. februára - Agenti americkej tajnej služby údajne v roku 2008 odpočúvali telefonické konverzácie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna. Vyplynulo to z najnovších dokumentov, ktoré zverejnil projekt WikiLeaks.

4. novembra - Assange odmietol tvrdenia, že zdrojom e-mailov, ktoré hackeri získali z prostredia americkej Demokratickej strany, bola ruská vláda.

2017

30. mája - Ekvádorský prezident Lenín Moreno nazval Assangea hackerom. Súčasne uviedol, že Assange naďalej zostane na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne.

2018

17. septembra - Tlačová agentúra Associated Press (AP) získala nové dokumenty z WikiLeaks, podľa ktorých jej zakladateľ Assange plánoval v roku 2010 útek z Británie a požiadať o azyl v Rusku.

2019

11. apríla - Britská polícia zatkla na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne zakladateľa organizácie WikiLeaks Juliana Assangea. Polícia uviedla, že ho zatkla po tom, ako ju na veľvyslanectvo "pozvali", keďže mu ekvádorská vláda zrušila azyl.

11. júna - Vláda USA oficiálne odovzdala Spojenému kráľovstvu žiadosť o vydanie zakladateľa webovej stránky WikiLeaks Juliana Assangea.

19. novembra - Švédska prokuratúra vyhlásila, že zastavila vyšetrovanie Juliana Assangea v prípade obvinenia zo znásilnenia z roku 2010, pretože neexistuje dostatočné množstvo dôkazov.

2020

24. februára - Julian Assange sa objavil na súde v Londýne, kde sudkyňa otvorila pojednávanie vo veci jeho vydania do USA.

2021

4. januára - Londýnsky súd zamietol žiadosť USA o vydanie Juliana Assangea do USA. Ako dôvod uviedol obavu o Assangeove duševné zdravie, ktoré by extradícia mohla podlomiť.

- Mexiko ponúklo Assangeovi politický azyl po tom, čo britský súd zamietol jeho vydanie do USA.

6. januára - Súd v Londýne zamietol žiadosť zakladateľa webovej stránky WikiLeaks Juliana Assangea o prepustenie na kauciu.

12. februára - Vláda amerického prezidenta Joea Bidena sa odvolala proti rozhodnutiu britského súdu nevydať do USA zakladateľa stránky WikiLeaks Juliana Assangea.

28. júla – Julian Assange prišiel o ekvádorské občianstvo.

10. decembra - Britský odvolací súd v Londýne zrušil rozhodnutie nižšieho súdu blokujúce vydanie zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea do USA, kde mu hrozí doživotné väzenie.

2022

14. marca - Julianovi Assangeovi zamietli povolenie odvolať sa na Najvyšší súd Spojeného kráľovstva proti jeho vydaniu do Spojených štátov, kde by mohol čeliť doživotnému väzeniu.

23. marca - Zakladateľ webovej stránky WikiLeaks Julian Assange sa zosobášil s dlhoročnou priateľkou Stellou Morisovou. Obrad sa uskutočnil počas návštevných hodín vo väznici Belmarsh.

20. apríla - Londýnsky súd vydal oficiálny príkaz na vydanie zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea do USA, kde čelí trestnému stíhaniu za zverejnenie tajných dokumentov o vojnách v Afganistane a Iraku.

18. mája - Komisárka Rady Európy (RE) pre ľudské práva Dunja Mijatovičová vyzvala v otvorenom liste ministerku vnútra Spojeného kráľovstva Priti Patelovú, aby britská justícia nevydala Juliana Assangea do Spojených štátov.

17. júna - Britská ministerka vnútra Priti Patelová schválila žiadosť vlády USA o vydanie zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea.

1. júla - Assange sa odvolal proti rozhodnutiu o svojom vydaní z Británie na trestné stíhanie do USA.

28. novembra - Redaktori a vydavatelia denníkov The Guardian, Le Monde, The New York Times, El País a Der Spiegel napísali vláde USA otvorený list, v ktorom ju požiadali, aby upustila od Assangeovho stíhania.

30. novembra - Austrálsky premiér Anthony Albanese oznámil, že osobne zatelefonoval predstaviteľom USA a vyzval ich na ukončenie trestného stíhania voči Julianovi Assangeovi.

2. decembra - Julian Assange podal prostredníctvom svojich právnikov odvolanie na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP).

2023

30. júna - Pápež František prijal na audiencii Stellu Assangeovú, manželku Juliana Assangea.

10. novembra - Talianske mesto Neapol udelilo čestné občianstvo zakladateľovi organizácie WikiLeaks Julianovi Assangeovi.

2024

15. februára - Manželka Juliana Assangea varovala, že zakladateľ WikiLeaks "zomrie", ak bude vydaný do USA.

20. februára – Britský Najvyšší súd začal rozhodovať o vydaní Juliana Assangea do USA, kde má čeliť obvineniu zo špionáže.

26. marca - Vrchný súd v Londýne odročil verdikt v prípade vydania zakladateľa servera WikiLeaks Juliana Assangea do Spojených štátov na 20. mája.