Jej autormi sú traja výtvarníci, ktorí tému krajiny a opustenej architektúry zobrazujú v rôznych podobách formou maľby, koláže, fotografie, kresby alebo filmu.
Autor TASR
Bratislava 29. novembra (TASR) – V bratislavskej galérii Umelka je medzinárodná architektonická výstava Forsaken Utopias. Jej autormi sú traja výtvarníci: Moni K. Huber (Rakúsko), Csaba Nemes (Maďarsko), Andrea Kalinová (Slovensko), ktorí tému krajiny a opustenej architektúry zobrazujú v rôznych podobách formou maľby, koláže, fotografie, kresby alebo filmu.
"Ruiny situované v prírode už inšpirovali mnohých umelcov. Pomáhajú vizualizovať plynutie času, z ktorého niet úniku a pripomínajú našu vlastnú pominuteľnosť. Poskytujú tiež priestor na naplnenie vlastných spomienok, významov a v najširšom zmysle sú tiež symbolom deštrukcie a kolapsu. Zobrazené krajiny takisto prezentujú každodenné využitie v nich prítomnej architektúry a jej transformáciu v priebehu času. Divák objavuje to, čo zostáva v tomto plynutí nezmenené. Architektúra sa tu stáva metaforou prekrývajúcich sa vrstiev histórie a rozličných narácií, ktoré ju formujú. Sú rôzne zdôrazňované alebo skryté a niekedy odhaľujú významy, ktoré sú poučnejšie ako história politických udalostí," hodnotí výstavu jej kurátorka Pia Jardí (Rakúsko/Španielsko).
Podľa nej každá krajina a architektúra rozpráva vlastný príbeh a nadobúda konkrétne významy prostredníctvom jednotlivých diel. Architektúra je svedkom čias neodvratne minulých, na druhej strane však odráža nedotknuteľnú podstatu času. Časť objektov bola projektovaná ako skutočná paradigma modernosti a z dnešnej perspektívy predstavuje zlyhanie utópie, ktorá mala v úmysle vytvoriť lepší svet.
Rodáčka zo Salzburgu Moni K. Huber (1969) predstavuje sériu maľovaných koláží hotelov a rekreačných zariadení na chorvátskom pobreží. Tie boli postavené prestížnymi architektmi v 60. a 70. rokoch 20. storočia. V čase, keď sa turizmus začal meniť na masový fenomén. Dnes sú ich pozostatky zrúcaninami a keďže tieto objekty boli miestom letnej dovolenky mnohých stredoeurópskych rodín, tvoria tiež súčasť kolektívnej pamäte.
Csaba Nemes z Budapešti (1955) cyklom kresieb Számazatt utcák zobrazuje bývalú industriálnu kolóniu na sídlisku mesta Miškolc. Oblasť je tvorená malými domami, v ktorých žije veľa rómskych rodín. V súčasnosti sú mnohé z nich nútené opustiť toto miesto, ktoré bolo dlhoročne ich domovom. S kresbami autor vystavuje video Györgytelep – rozhovor so starým baníkom z mesta Pécs.
Bratislavčanka Andrea Kalinová (1980) sériou fotografií Hot Modern prezentuje slovenské kúpele. "S rigoróznym zmyslom pre objektívnosť sa jej fotoaparát zameriava na cementové konštrukcie, monolitické a pompézne pri pohľade z exteriéru, kontrastujúc s nehou detailov, hrejivou pohodou nábytku a náladou interiéru," konštatuje Pia Jardí.
Výstava potrvá do 17. decembra.
"Ruiny situované v prírode už inšpirovali mnohých umelcov. Pomáhajú vizualizovať plynutie času, z ktorého niet úniku a pripomínajú našu vlastnú pominuteľnosť. Poskytujú tiež priestor na naplnenie vlastných spomienok, významov a v najširšom zmysle sú tiež symbolom deštrukcie a kolapsu. Zobrazené krajiny takisto prezentujú každodenné využitie v nich prítomnej architektúry a jej transformáciu v priebehu času. Divák objavuje to, čo zostáva v tomto plynutí nezmenené. Architektúra sa tu stáva metaforou prekrývajúcich sa vrstiev histórie a rozličných narácií, ktoré ju formujú. Sú rôzne zdôrazňované alebo skryté a niekedy odhaľujú významy, ktoré sú poučnejšie ako história politických udalostí," hodnotí výstavu jej kurátorka Pia Jardí (Rakúsko/Španielsko).
Podľa nej každá krajina a architektúra rozpráva vlastný príbeh a nadobúda konkrétne významy prostredníctvom jednotlivých diel. Architektúra je svedkom čias neodvratne minulých, na druhej strane však odráža nedotknuteľnú podstatu času. Časť objektov bola projektovaná ako skutočná paradigma modernosti a z dnešnej perspektívy predstavuje zlyhanie utópie, ktorá mala v úmysle vytvoriť lepší svet.
Rodáčka zo Salzburgu Moni K. Huber (1969) predstavuje sériu maľovaných koláží hotelov a rekreačných zariadení na chorvátskom pobreží. Tie boli postavené prestížnymi architektmi v 60. a 70. rokoch 20. storočia. V čase, keď sa turizmus začal meniť na masový fenomén. Dnes sú ich pozostatky zrúcaninami a keďže tieto objekty boli miestom letnej dovolenky mnohých stredoeurópskych rodín, tvoria tiež súčasť kolektívnej pamäte.
Csaba Nemes z Budapešti (1955) cyklom kresieb Számazatt utcák zobrazuje bývalú industriálnu kolóniu na sídlisku mesta Miškolc. Oblasť je tvorená malými domami, v ktorých žije veľa rómskych rodín. V súčasnosti sú mnohé z nich nútené opustiť toto miesto, ktoré bolo dlhoročne ich domovom. S kresbami autor vystavuje video Györgytelep – rozhovor so starým baníkom z mesta Pécs.
Bratislavčanka Andrea Kalinová (1980) sériou fotografií Hot Modern prezentuje slovenské kúpele. "S rigoróznym zmyslom pre objektívnosť sa jej fotoaparát zameriava na cementové konštrukcie, monolitické a pompézne pri pohľade z exteriéru, kontrastujúc s nehou detailov, hrejivou pohodou nábytku a náladou interiéru," konštatuje Pia Jardí.
Výstava potrvá do 17. decembra.