< sekcia Bratislavský kraj

Fašiangy každoročne trvajú od Troch kráľov do Popolcovej stredy

Na ilustračnej snímke členovia folklórnych súborov Poľana zo Zvolena a Kýčera z Čierneho Balogu počas festivalu. Foto: TASR/Jozef Poliak

Fašiangové radovánky majú v rôznych oblastiach Slovenska iný zvykový charakter.

Bratislava 6. januára (TASR) - Fašiangy každoročne trvajú od Troch kráľov do Popolcovej stredy, ktorá v tomto roku pripadá na 5. marca. Na Slovensku sa od dávnej minulosti spájali s veselosťou, ľudovými zábavami, hrami, karnevalmi a prekáračkami. V ostatných desaťročiach sú však ľudové zvyky na ústupe a väčšiu tradíciu získavajú plesy a bály.

Termín fašiangov je pohyblivý, riadi sa Veľkou nocou, ktorej predchádza 40-dňový pôst. Ten v 4. storočí zaviedla cirkev, aby zabránila pohanským zvykom.

Tradícia fašiangových zvykov siaha do dávnej minulosti slovanských pohanských predkov. Zlučuje v sebe mnoho obyčajov, ktoré súviseli pravdepodobne s vyháňaním zimy, smrti a príchodom jari.

Fašiangové radovánky majú v rôznych oblastiach Slovenska iný zvykový charakter. Podstatou sú však veselice, maškarády, tance za dobrú úrodu, nahováračky. Neodmysliteľným doplnkom fašiangov je hojnosť dobrého jedla a nápojov. Tradične sa v domácnostiach ponúka vyprážané pečivo, ako sú šišky či fánky, niekde nazývané i krapne alebo pampúchy.

Súčasťou fašiangových zábav a hier sú sprievody masiek, kôň, koza, medveď a tiež znetvorené postavy mužov a žien.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.