< sekcia Československé výročia 2018

Blaha: Pittsburská dohoda je potvrdením túžby Slovákov po sebaurčení

Ľuboš Blaha, archívna snímka. Foto: TASR Jakub Kotian

To, že zásady Pittsburskej dohody týkajúce sa Slovenska Tomáš Garrigue Masaryk a pražskí centralisti nikdy nenaplnili, považuje Blaha za dobovú záležitosť.

Bratislava 26. mája (TASR) - Pittsburská dohoda, ktorej sté výročie si pripomíname, potvrdzuje, že slovenský národ historicky túžil po sebaurčení. Pre TASR to uviedol predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ľuboš Blaha (Smer-SD).

"Vďaka spoločnému štátu s bratským českým národom sme sa vymanili spod maďarskej poroby. Netreba zabúdať, že za naše národné oslobodenie spod Uhorska v prvom rade vďačíme lídrom vtedajších veľmocí, ktoré prišli s myšlienkou sebaurčenia národov. Ako prvý s ňou prišiel Vladimír Lenin a sovietske Rusko, vzápätí nasledoval Wilson a USA. Bez tohto medzinárodného kontextu by Slovensko nikdy  nedosiahlo na svoju slobodu," zdôraznil. K úplnej samostatnosti bolo podľa Blahu historicky nevyhnutné spojiť svoje sily s českým národom, čo chápali v danej chvíli prakticky všetci slovenskí vlastenci, vrátane slovenskej sociálnej demokracie, ktorá sa k myšlienke sebaurčenia národa prihlásila už v Liptovskom Mikuláši 1. mája 1918.

To, že zásady Pittsburskej dohody týkajúce sa Slovenska Tomáš Garrigue Masaryk a pražskí centralisti nikdy nenaplnili, považuje Blaha za dobovú záležitosť. "Slovensko má dnes svoju slobodu, je sebavedomé a suverénne a v prvom rade si potrebuje uchovávať bratské vzťahy s Českou republikou. Rýpať sa v dejinách s úmyslom poukazovať na to, v čom sme si vzájomne ublížili, je scestné. Nechajme to na historikov. Ako politik môžem jedine oceniť, že Československo sa aj vďaka Pittsburskej dohode prihlásilo k myšlienkam rovnosti, demokracie a republiky," zdôraznil s tým, že Československo bolo v mnohých ohľadoch vzorom pre celú Európu, ostalo demokratické aj v čase, kedy iné štáty v okolí podľahli totalite a rozvíjalo relatívne pokrokovú sociálnu administratívu.

Zároveň je presvedčený, že Pittsburská dohoda ostane pre Slovensko vždy jedným zo symbolov túžby nášho národa po vlastnej svojbytnosti. "V 30. rokoch však bola táto ambícia zneužitá aj rôznymi fašistickými politikmi na to, aby ospravedlňovali ťažké zverstvá proti ľudskosti. Je úlohou moderných vlastencov, aby sa k takým kľúčovým dokumentov ako je Pittsburská dohoda vracali oveľa zodpovednejšie a spomínali na nasledujúcu éru spolužitia s českým národom ako na niečo, čo Slovákom veľa dalo a mimoriadne nás pozdvihlo. Dnes už si takýto veľkorysý pohľad, ako sebavedomý národ s vlastným štátom, môžeme dovoliť," dodal Blaha.

Podpredseda Zahraničného výboru NR SR Jaroslav Paška (SNS) označil Pittsburskú dohodu za významnú politickú deklaráciu, ktorá formálne verifikovala dohody predstaviteľov českej a slovenskej politickej reprezentácie v USA o úmysle spojiť osudy Slovákov a Čechov pri vytvorení nového demokratického štátu v povojnovej Európe. "Nadväzovala na Clevelandskú dohodu z októbra 2015, uzavretú medzi Slovenskou ligou v Amerike a Českým národným združením, ktorá bola prvým dokumentom formulujúcim pravidlá a ciele spoločného postupu Čechov a Slovákov v boji za ich národné oslobodenie. Text Pittsburskej dohody viaceré body z Clevelandskej dohody značne relativizoval, čo u Slovákov oprávnene vyvolávalo pochybnosti o čestnom, partnerskom úmysle českej reprezentácie. Nič to však nemení na skutočnosti, že Pittsburská dohoda položila základ pre vytvorenie nového, spoločného štátu Čechov a Slovákov," povedal Paška.

To, že sa zásady dokumentu týkajúce sa Slovenska nenaplnili, vníma Paška ako maloduchosť, chytráčenie a úsilie majorizovať a národne decimovať slovenskú pospolitosť. "Práve pražskou politickou elitou cynicky realizované uplatňovanie filozofie jednotného československého národa generovalo mnohé vnútorné napätia a viedlo k postupnému oslabovaniu spoločnej štátnosti. Väčšina slovenského národa sa nedodržaním záväzkov českej reprezentácie z Clevelandu a Pittsburghu právom cítila podvedená a v osudových chvíľach štátu to zreteľne dávala najavo," podčiarkol.

O dôvodoch a motivácii českých politických elít, keď opakovane porušovali naše vzájomné dohody, však špekulovať nechce. "V čase sa ich motivácia mohla meniť podľa aktuálnych podmienok a potrieb. Za oveľa dôležitejšie považujem zvýrazniť skutočnosť, že v rokoch 1992 a 1993 už boli slovenské politické elity natoľko zrelé, že dokázali pohotovo zareagovať na vývoj vo svete a doviesť Slovensko k samostatnej štátnosti, čím naplnila stáročné úsilie a dovtedy nenaplnený sen mnohých generácií najlepších synov slovenského národa," dodal Paška.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.