< sekcia Československé výročia 2018

J. Paška: Revolučný pohyb v 89 umožnil aj koniec Brežnevovej doktríny

Na snímke poslanec NR SR Jaroslav Paška (SNS). Foto: TASR Martin Baumann

Podľa Pašku si pripomíname významné udalosti, keď sa spoločnosť oslobodila spod jarma určitého režimu a posunuli sme sa k tomu, že si sami spravujeme štát.

Bratislava 17. novembra (TASR) – Proces zmeny v Novembri 89 vyvolali predovšetkým aktivity študentov v Prahe, ale aj v Bratislave už 16. novembra. Revolučný pohyb umožnilo aj ukončenie Brežnevovej doktríny obmedzenej suverenity voči vtedajším krajinám východného bloku. Vytvoril sa priestor na slobodnejšiu diskusiu o problémoch, pretože už nebola hrozba, že v prípade revolučného pohybu zasiahnu spojenecké vojská proti verejnosti. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to uviedol prvý podpredseda Slovenskej národnej strany (SNS) a poslanec Jaroslav Paška.

"Obdobie bolo také, že nielen v Československu, ale aj v Nemecku, Maďarsku a Poľsku sa pohli spoločenské pohyby, ktoré smerovali k tomu, že sa tieto štáty oslobodia od sovietskeho vplyvu, ako aj od vplyvu politiky, ktorá udržiavala tie systémy v chode,” myslí si Paška.

Poslanec Národnej rady SR Ján Budaj (OĽaNO) a bývalý disident oponoval, že verejnosť vedela o konci doktríny a režim sa podľa neho choval ako vždy. "Ľudia vôbec nemali pocit, že režim padá, nemali nádej, že by tu totalitná doktrína končila, to je fikcia, ktorú šíria odporcovia Novembra 89, aby bagatelizovali aj po rokoch odvahu ľudí,” tvrdí Budaj. November bol preňho zážitkom solidarity ostatných ľudí v spoločnosti s disidentmi. "Ako sa ukázalo, mali rovnakú potrebu dôstojnosti, sebaúcty a slobody, ako má človek všade na svete. Odvtedy sa ľudia sebaúcty a túžby po slobode nikdy nevzdali,” dodal.

Podľa Pašku si pripomíname významné udalosti, keď sa spoločnosť oslobodila spod jarma určitého režimu a posunuli sme sa k tomu, že si sami spravujeme štát. "Dnes voliči rozhodujú hlasovaním vo voľbách o tom, aká bude budúcnosť krajiny,” pripomenul podpredseda SNS, podľa ktorého je okrem slobody potrebné hovoriť aj o zodpovednosti.

Nostalgiu časti spoločnosti za minulým režimom odôvodnil Budaj tým, že po revolúcii mnohí ľudia, ktorí boli "nasiaknutí" minulým režimom, otočili kabáty, ale nie duše ani mysle. "Obsadili politiku, ich rukami sa realizovala transformácia krajiny,” vyhlásil Budaj s tým, že tak ako kedysi slúžili totalite, slúžili po revolúcii "mamonu".

Za bývalého režimu sme mali funkčnejšie školstvo, zdravotníctvo, myslí si Paška. "V niektorých oblastiach bol systém riadenej spoločnosti omnoho efektívnejší," povedal s tým, že demokracia priniesla viacej slobody, ale pri reformách v istých oblastiach sa urobili zlé kroky. "Nespokojnosť v niektorých oblastiach je na mieste, treba si to priznať a hľadať východiská,” uzavrel Paška.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.