< sekcia Československé výročia 2018

Originál Pittsburskej dohody príde na Slovensko v júni

Na archívnej snímke si ľudia obzerajú originálny dokument Pittsburskej dohody. Foto: TASR Štefan Puškáš

Významný dokument o súhlase s politickým programom spojenia Čechov a Slovákov v spoločnom štáte sa stane súčasťou reprezentatívnej Česko-slovenskej/Slovensko-českej výstavy na Bratislavskom hrade.

Bratislava 26. mája (TASR) - Z pittsburského historického múzea v americkom štáte Pennsylvánia príde v júni na Slovensko originál Pittsburskej dohody. Významný dokument o súhlase s politickým programom spojenia Čechov a Slovákov v spoločnom štáte, ktorý podpísali v máji 1918 v USA predstavitelia českých a slovenských exilových spolkov, sa stane súčasťou reprezentatívnej Česko-slovenskej/Slovensko-českej výstavy na Bratislavskom hrade.

"Aby sme pochopili význam dohody a predvídavosť jej aktérov, musíme si uvedomiť, že v čase Veľkej vojny, fungovalo v Uhorsku informačné embargo. Predstavitelia slovensky orientovanej politickej reprezentácie nemali informácie ani čo sa deje v Česku, nehovoriac o tom, aby vedeli, čo sa deje v ďalekých Spojených štátoch, aj keď tam už v tom čase žilo veľa slovenských emigrantov," povedala pre TASR Gabriela Podušelová zo Slovenského národného múzea a ďalej priblížila situáciu v období, keď sa Česi a Slováci rozhodli pre vytvorenie spoločného štátu. "Boli ak len kusé informácie o tom, že v Paríži pôsobil M. R. Štefánik, že nadviazal kontakty s Edvardom Benešom a T. G. Masarykom, že založili Československú národnú radu a v tom čase už pripravovali vznik novej republiky," doplnila a podčiarkla fakt, že v máji 1918, keď sa podpisovala Pittsburská dohoda, nemali predstavitelia Slovákov predstavu o tom, čo bude po skončení prvej svetovej vojny.

Pittsburská dohoda podľa Podušelovej prejudikovala vznik udalostí v októbri 1918, keď 28. októbra predstavitelia českého politického života vyhlásili Československú republiku. "Na tom, že fungovalo informačné embargo vidieť aj to, že keď sa v Martine 30. októbra stretli predstavitelia politického života Slovákov - zástupcovia Slovenskej národnej strany, Sociálnej demokracie a iných politických proslovenských skupín, nemali vedomosť, že bola vyhlásená Československá republika, a napriek tomu sa Martinská deklarácia hlási k vytvoreniu spoločného štátu Čechov a Slovákov," podčiarkuje význam historických dokumentov.

Podľa dochovaných správ Pittsburskú dohodu koncipoval T. G. Masaryk - Prezident osloboditeľ, veľmi výrazná osobnosť nielen československého, ale aj európskeho politického života. Signatárov dokumentu bolo niekoľko. "Dohodu podpísali zástupcovia politických a spoločenských spolkov Čechov a Slovákov, ktorí pôsobili v USA, napríklad Slovenskej ligy na čele s Mamateyom, z organizácie českých katolíkov a ďalších," poznamenáva k dohode, ktorej sa dostalo veľkej slávy v roku 1928. "Vyšla v reprezentatívnom vydaní ako samostatný plagát k 10. výročiu vzniku Československej republiky."

Originál politickej dohody, ktorá patrí k základným kameňom vzniku niekdajšieho Československa, privezú na Slovensko z historického centra Senator John Heinz History Center v Pittsburghu na základe dohovoru medzi diplomatmi českej, slovenskej a americkej strany. "Sprístupnená bude 7. júna na Bratislavskom hrade," dodáva k dohode, ktorá pribudne k ďalším už inštalovaným dokumentom na Bratislavskom hrade.

Na výstave historicky mimoriadne hodnotných dokumentov si môžu návštevníci v súčasnosti pozrieť prvý zákon o vzniku Československej republiky, Mníchovskú dohodu, ktorá pochádza z berlínskeho archívu či dokumenty k Trianonu a k versaillským dohodám. Pittsburskú dohodu umiestnia k cenným dokumentom z hľadiska československej štátnosti, ktoré sú umiestnené na začiatku výstavy. Tá ďalej predstavuje život bežného človeka v Československu - umenie, školstvo, výstavbu priemyslu, architektúru od roku 1918 do rozdelenia v roku 1993.

"Nie je to výstava založená na prezentácii fotografií a faksimilných dokumentov, z veľkej časti prezentuje kultúru všedného dňa a život obyčajných ľudí v Československej republike," poznamenáva odborná námestníčka generálneho riaditeľa SNM k veľkej výstave, na ktorej nechýbajú dobové telefóny, plastové výrobky, pionierska rovnošata či zaujímavé makety funkcionalistických stavieb a stavieb modernej československej architektúry, ale aj pulóver Václava Havla. "V poslednej sále sú prezentované vojenské dejiny v podobe uniforiem - od legionárskych cez uniformy prvej republiky, četnícke, povstalecké až po uniformy Československej armády pred rokom 1993. Výstava je mimoriadne bohatá na predmety, nájdete tam aj súdobú módu. Sú tam napríklad šaty manželky Milana Hodžu, premiéra Československej republiky v krízových mesiacoch roku 1938," uzavrela.

Výstava v Bratislave končí 9. septembra a slávnostne ju potom otvoria 28. októbra v rekonštruovanom Národnom múzeu v Prahe.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.