< sekcia Československé výročia 2018

Pred 245 rokmi vydala Mária Terézia nariadenie o Rómoch

Rímsko-nemecká cisárovná a rakúsko-uhorská panovníčka MÁRIA TERÉZIA, jedna z najvýznamnejších osobností z dynastie Habsburgovcov, manželka rímskonemeckého cisára Františka Štefana Lotrinského. Mala 16 detí, z ktorých 13 sa dožilo dospelého veku. Na Slovensku trávila veľa času, lebo jej manžel odkúpil slovenské panstvá Holíč a Šaštín, kde si zriadili rodinné sídlo. Zomrela 29.11.1780. Foto: TASR ARCHÍV

Reforma vychádzala z osvieteneckej myšlienky, že základom bohatstva štátu je zdravý usilovne pracujúci ľud.

Bratislava 12. februára (TASR) - Uhorská a česká kráľovná z rodu Habsburgovcov Mária Terézia vydala pred 245 rokmi nariadenie o usadení a zamestnaní Rómov. Stalo sa tak 12. februára 1773.

Reforma vychádzala z osvieteneckej myšlienky, že základom bohatstva štátu je zdravý usilovne pracujúci ľud. Preto vznikla otázka či usporiadaný štát má trpieť skupiny obyvateľstva, ktoré niekedy nie sú ochotné zúčastňovať sa na jeho budovaní.

Panovníčka Mária Terézia nariadením zakázala Rómom kočovať, používať svoj jazyk a uzatvárať sobáše medzi sebou, aby ich začlenila do spoločnosti. Deti sa mali dať na výchovu do sedliackych rodín a všetci Rómovia sa mali riadne zamestnať a zarábať si na živobytie. Pokus sa však skončil neúspechom.

Práce snažiace sa o vedecké poznanie Rómov, vychádzajú už vyše dvesto rokov. O živote rómskeho etnika písal v roku 1775 prírodovedec a spišskosobotský evanjelický farár Samuel Augustíni ab Hortis (1729-1792) z Veľkej Lomnice v diele s názvom "O dnešnom stave, zvláštnych mravoch a spôsobe života, ako aj ostatných vlastnostiach a danostiach Cigánov v Uhorsku".

Práca mala 39 pokračovaní a reagovala aj na jednu z reforiem Márie Terézie, ktorej cieľom bolo práve začleniť Rómov medzi ostatné obyvateľstvo ako jeho rovnocennú súčasť. O neúspech reformy sa podľa Augustíniho zaslúžil fakt, že jej autori nevedeli takmer nič zo života Rómov.

Na archívnej snímke zmenšená podoba jazdeckej sochy Márie Terézie od Jána Fadrusza z roku 1897.
Foto: TASR - Martin Baumann


Naopak Samuel Augustíni sa opieral o bohaté vedomosti o spôsobe života a kultúre Rómov v Uhorsku, ale aj o štúdium literatúry. Venoval sa najmä rozdielom v spôsobe života Rómov podľa príslušnosti k jednotlivým skupinám podľa oblastí, v ktorých sa tradične zdržiavali. Ich negatívne vlastnosti vysvetľoval najmä zlými životnými podmienkami. Evanjelický farár Samuel Augustíni kládol dôraz najmä na pozitívne vlastnosti Rómov, ktoré podľa neho umožnia postupne z nich vychovať slušných a užitočných občanov štátu.

Zdroj: Kronika Slovenska v 19. storočí, Bratislava 1998

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.