< sekcia Československé výročia 2018

V ére samostatnosti malo Slovensko štyroch prezidentov

Počas štvrťstoročnej histórie samostatnej SR mala republika dosiaľ štyroch prezidentov. Foto: TASR

Pozrite si profily bývalých aj súčasného prezidenta SR.

Bratislava 28. decembra (TASR) - Počas 25 rokov samostatnej Slovenskej republiky mala naša krajina dosiaľ štyroch prezidentov. Ivan Gašparovič zastával post hlavy štátu dve funkčné obdobia za sebou.

Michal Kováč - prvý prezident samostatnej Slovenskej republiky


Ing. Michal Kováč, CSc. bol v rokoch 1993-1998 prvým prezidentom samostatnej Slovenskej republiky.

Michal Kováč sa narodil 5. augusta 1930 v obci Ľubiša v okrese Humenné. Vyštudoval Obchodnú akadémiu v Humennom (1946-1950) a Vysokú školu ekonomickú (VŠE, dnes Ekonomická univerzita) v Bratislave (1950-1955). Na VŠE zostal pôsobiť ako asistent (1955-1956), v rokoch 1956-1967 bol jej externým pedagógom. V tom istom čase pôsobil aj v Oblastnom ústave Štátnej banky československej (ŠBČS, 1956-1965). V rokoch 1965-1966 prednášal v Bankovej škole na Kube, v rokoch 1967-1969 bol námestníkom Živnostenskej banky v Londýne v Spojenom kráľovstve. V roku 1969 ho z Londýna odvolali, v roku 1970 vylúčili z Komunistickej strany Československa (KSČ). Stal sa radovým bankovým úradníkom v ŠBČS, v pobočke Bratislava-mesto.

Prvý prezident SR Michal Kováč, archívna snímka.
Foto: FOTO TASR - Michal Svítok


V bankovníctve pracoval do roku 1989. Popritom bol vedeckovýskumným pracovníkom Výskumného ústavu pre financie a úver, neskôr pracovníkom Ústredného ústavu národohospodárskeho výskumu (1978-1989), kde sa venoval problémom menovej politiky. V rokoch 1987-1989 tiež externe prednášal na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT, dnes Slovenská technická univerzita - STU) v Bratislave.

Po novembri 1989 sa Michal Kováč angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN). V decembri 1989 sa stal ministrom financií, miezd a cien SR vo vláde národného porozumenia (vo funkcii bol do mája 1991, po odvolaní Vladimíra Mečiara z postu predsedu vlády podal demisiu). V rokoch 1991-1993 bol členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a jeho podpredsedom pre ekonomickú oblasť. V prvých slobodných voľbách v júni 1990 bol ako kandidát VPN zvolený za poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSSR (Československej socialistickej republiky), resp. Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR, 1990-1992). Po parlamentných voľbách v roku 1992 bol členom Predsedníctva FZ ČSFR, dňa 25. júna 1992 ho zvolili za predsedu FZ ČSFR. V tejto funkcii pôsobil do zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) k 31. decembru 1992.

Michal Kováč pri prehliadke čestnej stráže na nádvorí bratislavského hradu pri príležitosti jeho uvedenia do úradu prezidenta SR a hlavného veliteľa Ozbrojených síl SR v marci 1993. Prezidenta sprevádza náčelník Vojenskej kancelárie prezidenta SR genmjr. Mojmír Hergovič, archívna snímka.
Foto: VHÚ-VHA Bratislava

Ako kandidát HZDS bol Michal Kováč poslancami Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) 15. februára 1993 v druhom kole prezidentských volieb zvolený za prvého prezidenta samostatnej Slovenskej republiky. Hlavou štátu a súčasne hlavným veliteľom Ozbrojených síl SR bol od 2. marca 1993 do 2. marca 1998. Napriek tomu, že sídlom slovenského prezidenta nemal byť v budúcnosti Bratislavský hrad, svoj úrad začal vykonávať Michal Kováč práve v týchto historických priestoroch. Tu úradoval až do roku 1996, kedy sa presťahoval do Grassalkovichovho paláca, ktorý sa stal definitívnym sídlom slovenských prezidentov.

Jeho pôsobenie na poste hlavy štátu poznamenali nedorozumenia s premiérom SR a zároveň šéfom HZDS Vladimírom Mečiarom, prameniace z nesúhlasu prezidenta SR s niektorými činmi a rozhodnutiami vtedajšej vládnej garnitúry. Kováčova správa o stave spoločnosti, ktorú predniesol v marci 1994 v parlamente, mala za následok vyslovenie nedôvery Mečiarovi zo strany členov slovenského zákonodarného zboru a pád jeho druhej vlády. Po návrate Vladimíra Mečiara do premiérskeho kresla koncom roka 1994 a Kováčovom odmietnutí vymenovať Ivana Lexu do funkcie ministra pre privatizáciu nasledovalo každoročné znižovanie rozpočtových prostriedkov pre Kanceláriu prezidenta SR, ignorovanie jeho zahraničných ciest a návštev v regiónoch zo strany slovenskej vlády a štátnej správy. Jeho syn Michal Kováč ml. bol 31. augusta 1995 ilegálne zavlečený do Rakúska, kde ho zatkla polícia na základe zatykača Interpolu. Po uplynutí prezidentského mandátu Michal Kováč opätovne kandidoval na funkciu hlavy štátu v prezidentských voľbách 1999. Kandidatúry sa však v predvolebnej kampani 11. mája 1999 vzdal.

Michal Kováč bol spoluzakladateľom Nadácie Michala Kováča (1998) a venoval sa aj práci v Nadácii Václava Havla. Bol čestným predsedom Centra pre európsku politiku a čestným členom Hospodárskeho klubu (NEF). Bol spoluzakladateľom Nadácie na podporu slovenských študentov študujúcich v ČR a českých študujúcich v SR. V roku 1994 mu v Spojených štátoch amerických (USA) udelili Cenu Inštitútu pre štúdie Východ-Západ za mimoriadny prínos k medzinárodnému porozumeniu a počas oficiálnej návštevy Poľska získal Veľký kríž za zásluhy o Poľskú republiku (1994). V roku 1995 dostal v USA Cenu Americkej advokátskej komory - Právnej iniciatívy pre strednú a východnú Európu - za mimoriadny prínos k budovaniu právneho štátu, ako aj Cenu Lions Clubu. V roku 1997 mu počas oficiálnej návštevy SR odovzdal prezident Poľskej republiky Aleksander Kwašniewski najvyššie poľské štátne vyznamenanie Rad Bieleho orla, veľmajster Zvrchovaného rádu maltézskych rytierov Andrew Bertie zasa Maltézsky kolár za zásluhy a prezident Bulharskej republiky Petar Stojanov ocenenie Orden Stará planina so šerpou. Bol držiteľom ďalších ocenení a vyznamenaní doma i v zahraničí. V roku 2003 pri príležitosti 10. výročia jeho inaugurácie vyšla kniha s názvom Nový štát a jeho prvý muž Michal Kováč očami svojich spolupracovníkov.

Bývalý slovenský prezident Michal Kováč zomrel 5. októbra 2016 vo veku 86 rokov v Nemocnici svätého Michala v Bratislave na zlyhanie srdca. V nemocnici bol hospitalizovaný niekoľko dní. Najskôr bol v umelom spánku a na pľúcnej ventilácii. Potom sa však jeho zdravotný stav mierne zlepšil, preto ho odpojili od prístrojov a Kováč dýchal sám. Opäť však začal mať problémy, zase bol v umelom spánku, lekári ho dali na pľúcnu ventiláciu. Kováčovi začali zlyhávať orgány. Exprezidenta museli pre zdravotné problémy v priebehu niekoľkých mesiacov hospitalizovať viackrát, roky ho trápila aj Parkinsonova choroba.

Michal Kováč bol ženatý. S manželkou Emíliou mal dve deti, synov Juraja a Michala.

Rudolf Schuster bol prvým prezidentom SR voleným občanmi v priamej voľbe


Druhý prezident samostatnej Slovenskej republiky (SR) Rudolf Schuster bol zároveň prvým prezidentom SR voleným občanmi SR v prvej priamej voľbe hlavy štátu. Inaugurovaný bol 15. júna 1999 a päťročné funkčné obdobie ukončil 15. júna 2004.

Rudolf Schuster sa narodil 4. januára 1934 v Medzeve pri Košiciach. Na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT, dnes Slovenská technická univerzita - STU) v Bratislave vyštudoval v roku 1959 odbor inžinierske staviteľstvo a v roku 1984 obhájil dizertačnú prácu z odboru ekológie na Baníckej fakulte Vysokej školy technickej (dnes Technická univerzita) v Košiciach.

Na archívnej snímke vpravo bývalý prezident SR Rudolf Schuster.
Foto: TASR/Martin Baumann

Prvé pracovné roky strávil v Bratislave, kde od roku 1960 pracoval v Krajskom poľnohospodársko-projektovom ústave a potom ako asistent v Ústave hydrológie a hydrauliky Slovenskej akadémie vied (SAV). Po návrate do Košíc v roku 1962 sa zamestnal vo Východoslovenských železiarňach (VSŽ) a v roku 1974 začal pracovať na Národnom výbore (NV) mesta Košíc.

Košickým primátorom bol prvýkrát v rokoch 1983 až 1986. V roku 1986 ho zvolili za poslanca Slovenskej národnej rady (SNR, v súčasnosti Národná rada Slovenskej republiky - NR SR), do 30. novembra 1989 bol predsedom Východoslovenského Krajského národného výboru (KNV) v Košiciach. Od 30. novembra 1989 do 30. júna 1990 pôsobil vo funkcii predsedu SNR. Od júna 1990 do marca 1992 bol veľvyslancom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) v Kanade, po návrate na Slovensko pracoval do roku 1994 na Ministerstve zahraničných vecí SR v Bratislave.

Ako nezávislého kandidáta zvolili Rudolfa Schustera v decembri 1994 druhýkrát za primátora Košíc a stal sa ním opäť po komunálnych voľbách v decembri 1998. Oficiálne sa funkcie primátora Košíc vzdal k 15. júnu 1999.

Ako člen Komunistickej strany Československa (KSČ) v rokoch 1964-1990 bol Rudolf Schuster aj pracovníkom košického krajského straníckeho aparátu, neskôr členom Ústredného výboru (ÚV) Komunistickej strany Slovenska (KSS) a jeho predsedníctva. V roku 1998 sa podieľal na vzniku Strany občianskeho porozumenia (SOP), ktorej sa stal predsedom, a ktorá sa po septembrových parlamentných voľbách 1998 stala parlamentnou stranou a Rudolf Schuster získal mandát poslanca Národnej rady SR (na schôdzi parlamentu 1. júna 1999 sa ho vzdal).

V historicky prvých priamych prezidentských voľbách v máji 1999 sa ako spoločný kandidát vládnej koalície uchádzal o post hlavy štátu. Dňa 15. mája 1999 postúpil do druhého kola z prvého miesta. Stal sa víťazom prvých priamych prezidentských volieb v SR, keď 30. mája 1999 získal v druhom kole 1.727.481 hlasov, čo predstavovalo 57,18 percenta. Jeho protikandidáta Vladimíra Mečiara podporilo 1.293.642 voličov predstavujúcich 42,8 percenta.

Bývalý prezident Rudolf Schuster.
Foto: TASR/Štefan Puškáš

Po zložení sľubu na slávnostnej schôdzi parlamentu sa Rudolf Schuster 15. júna 1999 oficiálne ujal úradu prezidenta SR a Slovensko malo po 470 dňoch opäť hlavu štátu. Funkčné päťročné obdobie ukončil 15. júna 2004.

Exprezident sa dlhodobo venuje aj tvorivej činnosti. Je autorom viac ako 30 kníh, rozhlasových pásiem, scenárov k dokumentárnym filmom, režíroval televízne cestopisné dokumenty a je tiež autorom divadelnej hry. Medzi jeho záujmy patrí zberateľstvo (obrazy, starožitnosti, historická fotografická a kinematografická technika), filmovanie, história a šport. Vo svojom rodnom Medzeve si v novembri 2001 zriadil malé súkromné filmové múzeum.

Rudolf Schuster je držiteľom viacerých domácich a zahraničných vyznamenaní a ocenení i čestných doktorátov, ktoré mu udelili na vysokých školách doma a v zahraničí. Najvyššie vyznamenanie Sudetonemeckého krajanského spolku - Európsku cenu Karola IV. mu udelili 11. júna 2011. Čestné členstvo Inštitútu Naše Aktivity Pre Slovensko (NAPS) získal 30. septembra 2012.

Dlhoročná životná partnerka Rudolfa Schustera, jeho manželka Irena, ktorá mu bola oporou v živote a jeho politických funkciách, zomrela 24. mája 2008. Vo veku 70 rokov podľahla akútnej srdcovej príhode. Spolu vychovali syna Petra a dcéru Ingrid.

Ivan Gašparovič sa ako prvý prezident v histórii SR ujal úradu dvakrát po sebe


Ivan Gašparovič sa stal tretím prezidentom samostatnej Slovenskej republiky (SR). Zvolený bol v priamych voľbách občanmi SR a bol prvým opakovane zvoleným prezidentom, ktorý úrad hlavy štátu zastával dve funkčné obdobia. Inaugurovaný bol 15. júna 2004 a o päť rokov neskôr sa ujal tohto úradu opäť na druhé funkčné obdobie, ktoré ukončil 15. júna 2014.

Rodák z Poltára, kde sa 27. marca 1941 narodil, je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského (PraF UK) v Bratislave. Od roku 1968 na svojej alma mater prednášal na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky. S prestávkami až do roku 2004 odovzdával na PraF UK teoretické vedomosti budúcim právnikom. V rokoch 1990-1992 zastával post generálneho prokurátora Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) v Prahe.

Na archívnej snímke prezident SR Ivan Gašparovič s manželkou Silviou vhadzujú hlasovací lístok do urny počas predčasných parlamentných volieb do NR SR 10. marca 2012 v ZŠ Jelačičova v Bratislave.
Foto: TASR - Pavel Neubauer

V roku 1992 sa stal poslancom Slovenskej národnej rady (SNR) za Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a v zákonodarnom zbore pôsobil desať rokov. V rokoch 1992-1998 bol prvým predsedom SNR, ktorá sa v septembri 1992 premenovala na Národnú radu (NR) SR. V marci až októbri 1998 ho poverili niektorými právomocami prezidenta SR. Podieľal sa na vzniku Ústavy SR.

Po odchode z HZDS v júli 2002 založil politický subjekt Hnutie za demokraciu (HZD), ktorého sa stal predsedom. Keď v parlamentných voľbách v roku 2002 HZD nezískalo potrebný počet hlasov na to, aby sa stalo parlamentnou stranou, Ivan Gašparovič sa znova vrátil učiť na Právnickú fakultu UK v Bratislave.

V prvom kole priamych prezidentských volieb 3. apríla 2004 nebol za hlavu štátu zvolený žiadny kandidát, pretože ani jeden z uchádzačov o najvyššiu ústavnú funkciu nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov zúčastnených voličov. V druhom kole volieb 17. apríla 2004, do ktorého nastupoval ako druhý v poradí za Vladimírom Mečiarom, získal Ivan Gašparovič 59,91 percenta odovzdaných platných hlasov a stal sa tak tretím prezidentom SR.
Na archívnej snímke prezident SR Ivan Gašparovič.
Foto: TASR/Štefan Puškáš

Do úradu slovenského prezidenta ho inaugurovali 15. júna 2004 a o päť rokov neskôr znovu na druhé funkčné obdobie hlavy štátu. Vtedy v prvom kole volieb 21. marca 2009 tiež nebol za prezidenta SR zvolený žiadny kandidát a do druhého kola prezidentských volieb postúpili Ivan Gašparovič a Iveta Radičová.

Staronovým prezidentom SR sa napokon 4. apríla 2009 stal Ivan Gašparovič so ziskom 55,53 percenta hlasov voličov. Protikandidátka Iveta Radičová získala 44,46 percenta hlasov. Ivan Gašparovič sa ako prvý prezident v histórii SR 15. júna 2009 ujal úradu druhýkrát po sebe.

S manželkou Silviou Gašparovičovou majú dve deti.

Andrej Kiska - súčasný prezident Slovenskej republiky


Ing. Andrej Kiska je štvrtým prezidentom samostatnej Slovenskej republiky (SR), do funkcie bol zvolený ako občiansky kandidát 29. marca 2014 a do úradu hlavy štátu inaugurovaný 15. júna 2014.

Andrej Kiska sa narodil 2. februára 1963 v Poprade. V roku 1986 ukončil inžinierske štúdium v odbore mikroelektronika na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave. Po ukončení štúdia pracoval ako projektant v spoločnosti Naftoprojekt v Poprade. V roku 1990 odišiel do Spojených štátov amerických s plánom natrvalo sa tam usadiť. Po roku a pol sa však vrátil na Slovensko a založil svoju prvú spoločnosť, ktorá ale po pár týždňoch zbankrotovala.

Andrej Kiska.
Foto: TASR/Michal Svítok

Od roku 1996 postupne spoluzakladal splátkové spoločnosti Tatracredit, Triangel a neskôr aj Quatro, ktoré viedol a spravoval spolu s bratom. V roku 2005 predal všetky svoje podiely v týchto spoločnostiach Všeobecnej úverovej banke (VÚB) a rozhodol sa venovať charite.

Charitatívnu neziskovú organizáciu Dobrý Anjel založil Andrej Kiska s priateľom v roku 2006. Dobrý Anjel pomáha pravidelnými mesačnými finančnými príspevkami rodinám s deťmi, ktoré sa pre závažné ochorenie ohrozujúce život dostali do ťažkej finančnej situácie. Nadácia od roku 2011 funguje aj v Českej republike.

V roku 2006 získal Andrej Kiska od predplatiteľov týždenníka Trend ocenenie Manažér roka a je držiteľom ocenenia Krištáľové krídlo za rok 2011 v kategórii filantropia. Je autorom publikácií Cesta manažéra z pekla alebo Ako robiť charitu úspešne a so srdcom (2011) a Vezmi život do svojich rúk (2013).

V októbri 2012 sa Andrej Kiska rozhodol kandidovať na post prezidenta Slovenskej republiky ako nezávislý kandidát. Do boja o prezidentské kreslo sa v roku 2014 prihlásilo 14 kandidátov. Víťazom prvého kola prezidentských volieb, ktoré sa konalo 15. marca 2014, sa stal premiér Robert Fico (Smer-SD), ktorého volilo 28 percent ľudí. Do druhého kola postúpil aj Andrej Kiska. Tomu hlas odovzdalo 24 percent voličov.

Na archívnej snímke prezident SR Andrej Kiska (vľavo) počas prehliadky čestnej stráže v rámci symbolického prevzatia úradu 15. júna 2014 Prezidentskom paláci v Bratislave.
Foto: TASR/Martin Baumann

Víťazom druhého kola prezidentských volieb a novým slovenským prezidentom sa 29. marca 2014 stal Andrej Kiska, ktorého volilo 59,38 percenta ľudí. Funkcie hlavy štátu sa ujal zložením sľubu 15. júna 2014, kedy sa skončilo druhé funkčné obdobie Ivanovi Gašparovičovi.

Andrej Kiska je druhýkrát ženatý, je otcom piatich detí.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.