< sekcia Československé výročia 2018

Vzniku samostatnej SR predchádzalo schválenie ústavného zákona

V Budapešti sa 15. februára 1991 ráno začala schôdzka najvyšších predstaviteľov ČSFR, Maďarska a Poľska. Delegácie zúčastnených krajín, reprezentované prezidentmi, predsedami vlád a ministrami zahraničných vecí sa v budove parlamentu zúčastnili na plenárnom rokovaní. ČSFR na rokovaní zastupoval Václav Havel, Marián Čalfa a Jiří Dientsbier. Na poludnie na hrade Višegrád sa konal slávnostný podpis dokumentov. Na snímke na hrade Višegrád po podpísaní slávnostného vyhlásenia v piatok 15. februára. Zľava československý premiér Marián Čalfa, prezident ČSFR Václav Havel, predseda maďarskej vlády József Antall, maďarský prezident Árpád Göncz, predseda poľskej vlády Jan Krzysztof Bielecki a poľský prezident Lech Walesa. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Vtedajšie Federálne zhromaždenie ČSFR prijalo 25. novembra 1992 ústavný zákon o zániku spoločnej federácie, ktorý nadobudol platnosť o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993.

Bratislava 28. decembra (TASR) - Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky (SR) uplynie 1. januára 2018 25 rokov. Jej vzniku predchádzalo schválenie ústavného zákona o rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR).

Vtedajšie Federálne zhromaždenie (FZ) ČSFR prijalo 25. novembra 1992 ústavný zákon o zániku spoločnej federácie, ktorý nadobudol platnosť o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993. Schválený ústavný zákon eliminoval ústavný zákon prijatý FZ ČSFR z roku 1991, ktorý umožňoval rozdelenie republiky iba na základe referenda. Na základe nového prijatého ústavného zákona 31. decembra 1992 o 24. hodine bez plebiscitu zanikla Česká a Slovenská Federatívna Republika a vznikli dve samostatné republiky - Česká republika (ČR) a Slovenská republika (SR).

História československej federácie siaha ešte do čias bývalého socialistického Československa. Ústavný zákon o československej federácii bol totiž prijatý Národným zhromaždením Československej socialistickej republiky (NZ ČSSR) 27. októbra 1968 a vyhlásený v Zbierke zákonov pod číslom 143/1968 Zb. Slávnostne ho podpísali na Bratislavskom hrade v Sieni federácie vtedajší poprední predstavitelia Československa.

Zákon o československej federácii riešil postavenie Slovenska v rámci ČSSR pretvorením centralistického štátu na federáciu Českej socialistickej republiky (ČSR) a Slovenskej socialistickej republiky (SSR). Orgánmi federácie boli vláda, Federálne zhromaždenie, prezident a Ústavný súd. Federálne zhromaždenie ČSSR pozostávalo zo Snemovne ľudu, ktorá mala 200 poslancov volených z celého územia federácie, a Snemovne národov, v ktorej zastupovalo ČSR 75 poslancov a rovnaký počet bol zo SSR. Zákon o federatívnom usporiadaní ČSSR nadobudol platnosť 1. januára 1969.

Zásadný obrat nastal po novembrových udalostiach v roku 1989, keď sa začali prvé diskusie o zániku federácie. Víťazi parlamentných volieb z roku 1992 – Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a Občianska demokratická strana (ODS) – prejavili ochotu dohodnúť sa na rozdelení federácie. Už 17. júla 1992 poslanci vtedajšej Slovenskej národnej rady (SNR) schválili Deklaráciu Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky.

K definitívnemu rozhodnutiu o harmonograme zániku ČSFR a vzniku samostatných republík dospeli predstavitelia HZDS a ODS v auguste 1992 v Brne. Následne bola 1. septembra 1992 prijatá Ústava SR. Po nadobudnutí jej účinnosti 1. októbra 1992 sa nahradil názov Slovenská národná rada názvom Národná rada Slovenskej republiky (NR SR).

Potom nasledoval posledný akt zániku ČSFR, keď poslanci FZ ČSFR schválili 25. novembra 1992 vládny návrh ústavného zákona o zániku ČSFR k 31. decembru 1992.

Udalosti, ktoré predchádzali rozdeleniu ČSFR:


31. októbra 1989 - Česká národná rada (ČNR) a Slovenská národná rada (SNR) vyslovili súhlas s ideou jedinej ústavy pre celú federáciu.

17. novembra 1989 - V rámci Medzinárodného dňa študentstva došlo v Prahe na Národní tříde k veľkej demonštrácii, ktorej násilné potlačenie odštartovalo prelomové politické zmeny v krajine, čo malo za následok pád socializmu.

19. novembra 1989 - V Prahe vzniklo Občianske fórum (OF). V Bratislave v byte Jána Langoša bolo založené hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN).

25. novembra 1989 - VPN vydala vyhlásenie, ktoré sa zhodovalo s demokratickými požiadavkami OF, pričom jednoznačne stálo na pozícii silnej federácie.

29. novembra 1989 - V Ústave Československej socialistickej republiky (ČSSR) hlasovaním vo Federálnom zhromaždení (FZ) ČSSR zrušili článok 4. o vedúcej úlohe KSČ a o výchove v duchu marxizmu-leninizmu.

6. decembra 1989 - Slovenská národná rada (SNR) pozmenila svoje rozhodnutie z 31. októbra 1989 o existencii iba jednej ústavy na území vtedajšej ČSSR. Slovenský parlament rozhodol o vytvorení najskôr samostatných ústav oboch republík a až potom by došlo ku vzniku ústavy celej federácie.

10. decembra 1989 - Prezident ČSSR Gustáv Husák vymenoval novú Vládu národného porozumenia na čele s Mariánom Čalfom. Gustáv Husák následne zo svojej funkcie abdikoval. OF a VPN oficiálne oznámili kandidatúru Václava Havla na úrad prezidenta ČSSR.

19. decembra 1989 – Česká národná rada (ČNR) akceptovala situáciu v SNR a takisto pozmenila svoje uznesenie z 31. októbra 1989 o jednej federálnej ústave a súhlasila najskôr s vypracovaním ústav pre každú republiku (SSR a ČSR) osobitne.

29. decembra 1989 - Václav Havel bol vo FZ ČSSR aklamáciou (jednohlasne) zvolený za prezidenta Československej socialistickej republiky (ČSSR).

23. januára 1990 - Na schôdzi FZ ČSSR predložil prezident Václav Havel svoje návrhy ústavného zákona, prostredníctvom ktorého sa zmenil dovtedajší názov federálneho štátu. Podľa jeho návrhu namiesto názvu Československá socialistická republika sa mal štát volať Československá republika. Ponúkol aj návrh štátneho znaku, ktorý mal tvoriť český lev, slovenský dvojkríž a moravská orlica. Prezidentove návrhy na tejto schôdzi nemohli byť prijaté z procedurálnych dôvodov.

30. januára 1990 - Akčný výbor Slovenskej historickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied (SAV) zvolal zhromaždenie, ktoré odmietlo Havlov návrh štátneho znaku z historických a heraldických dôvodov.

8. februára 1990 - Premiéri oboch republík Milana Čič (SSR) a Petr Pithart (ČSR) dospeli k názoru, že musí dôjsť k posilneniu pozícií oboch republík vo federácii, pričom sa dohodli, že sa vzdajú funkcie podpredsedu vo federálnej vláde.

1. marca 1990 – SNR schválila návrh ústavného zákona, ktorým zmenila názov zo Slovenskej socialistickej republiky na Slovenskú republiku (SR). Jej oficiálnym znakom sa stal dvojkríž na trojvrší a mala modro-bielo-červenú vlajku. SNR prijala stanovisko za názov štátu Federácia Česko-Slovensko.

6. marca 1990 - ČNR odsúhlasila zmenu názvu republiky z Českej socialistickej republiky na Českú republiku (ČR). ČNR posledné stanovisko SNR v súvislosti s názvom spoločného štátu odmietla.

7. marca 1990 - V Bratislave bola oficiálne založená ponovembrová Slovenská národná strana (SNS).

21. marca 1990 – SNS zverejnila svoje programové vyhlásenie, v ktorom bolo jedným z hlavných cieľov strany dosiahnuť úplnú štátnu samostatnosť Slovenska.

29. marca 1990 - Federálne zhromaždenie ČSSR prijalo nový názov štátu - Československá federativní republika (v českom jazyku) a Česko-slovenská federatívna republika (v slovenskom jazyku).

30. marca 1990 - SNR i vláda SR neprijali novoprijatý názov štátu, lebo graficky aj lexikálne nedokumentoval, že ide o federáciu dvoch štátov.

6. apríla 1990 - Na stretnutí politikov s hlavou štátu Václavom Havlom v Lánoch sa dospelo k rozhodnutiu, že opäť musí dôjsť k zmene názvu štátu. Politickí predstavitelia oboch častí federácie dospeli k názvu Česká a Slovenská Federativní (čes.), respektíve Federatívna (slov.) republika.

20. apríla 1990 - Federálne zhromaždenie ČSSR schválilo nový upravený názov štátu Česká a Slovenská Federatívna/Federativní Republika (ČSFR).

8. - 9. júna 1990 - V prvých ponovembrových slobodných parlamentných voľbách vyšli výrazne víťazne Občianske fórum (OF) v Česku a Verejnosť proti násiliu - VPN (29,34 percenta) na Slovensku. Na Slovensku KDH získalo 19,20 percenta, SNS 19,94 percenta, KSS 13,34 percenta, Maďarská koalícia 8,66 percenta hlasov voličov.

26. júna 1990 – Začala sa ustanovujúca schôdza novozvolenej Slovenskej národnej rady (SNR). Jej predsedom sa stal František Mikloško.

27. júna 1990 - Predsedníctvo SNR vymenovalo novú, povolebnú vládu (koalícia VPN - KDH) na čele s Vladimírom Mečiarom.

27. júna 1990 - FZ ČSFR za svojho predsedu opätovne zvolilo Alexandra Dubčeka. Prezident ČSFR Václav Havel vymenoval novú vládu ČSFR na čele s Mariánom Čalfom.

5. júla 1990 - Za prezidenta ČSFR bol znovu zvolený Václav Havel.

9. júla 1990 – Premiéri oboch republík Petr Pithart (ČR) a Vladimír Mečiar (SR) sa stretli v Luhačoviciach, kde rokovali o budúcnosti ČSFR. Slovenský predseda vlády vyjadril názor, že občania Slovenska sú za spoločný štát.

8. - 9. augusta 1990 - V Trenčianskych Tepliciach predstavitelia vlád ČR a SR za účasti zástupcov vlády ČSFR rokovali o vymedzení kompetencií medzi federáciou a republikami. Predstavitelia oboch častí federácie sa okrem iného dohodli, že najprv by mali byť vytvorené ústavy jednotlivých republík, na ktoré by nadviazala federálna ústava.

10. - 11. októbra 1990 - Premiéri vlád - Vladimír Mečiar (SR), Petr Pithart (ČR) a Marián Čalfa (ČSFR) sa spolu s podpredsedami vlád na stretnutí v Piešťanoch dohodli, že po prerozdelení funkcií medzi jednotlivé republiky sa musí naďalej zachovať existencieschopná federácia.

23. októbra 1990 - V kaviarni Krym v Bratislave sa zišiel prípravný výbor Memoranda iniciatívy za zvrchované Slovensko. Tá písomne zostavila výzvu "61 krokov k slovenskej samostatnosti", ktorú 27. októbra toho roku zverejnil denník Smena.

28. októbra 1990 - V Slavkove pri Brne sa uskutočnilo stretnutie prezidenta ČSFR Václava Havla, predsedov vlád ČSFR - Mariána Čalfu, ČR - Petra Pitharta a SR - Vladimíra Mečiara a ďalších popredných činiteľov politického života z oboch častí štátu. Českí a slovenskí predstavitelia prijali Deklaráciu k 72. výročiu vzniku republiky.

6. novembra 1990 - Vláda SR odsúhlasila návrh nového kompetenčného zákona.

7. novembra 1990 - Vláda ČR schválila návrh nového kompetenčného zákona.

15. novembra 1990 - Vláda ČSFR odsúhlasila návrh nového kompetenčného zákona.

20. novembra 1990 - SNR schválila kompromisný návrh kompetenčného zákona a podala ho ako iniciatívny návrh na prerokúvanie do FZ ČSFR.

29. novembra 1990 - ČNR rokovala o návrhu kompetenčného zákona, ktorý aj prijala, ale v inej podobe a inak, ako ho odsúhlasila SNR. V tejto forme ho ČNR podala ako pozmenený iniciatívny návrh do FZ ČSFR. FZ ČSFR tak rokovalo o dvoch návrhoch kompetenčného zákona.

12. decembra 1990 - FZ ČSFR schválilo novelu Ústavného zákona o čs. federácii č. 143/1968 Zb. v 16 článkoch - tzv. kompetenčný zákon.

23. februára 1991 – OF sa rozdelilo na pravicový subjekt a na pokračovanie pôvodného OF následne nazvaného Občianske hnutie. Predsedom pravicovej strany sa stal Václav Klaus a Občianskeho hnutia Jiří Dienstbier.

3. marca 1991 - Televízne vystúpenie ministra medzinárodných vzťahov SR Milana Kňažka namiesto plánovaného príhovoru premiéra Vladimíra Mečiara znamenalo rozkol vo vedení VPN a predznamenalo jeho rozpad.

3. - 5. marca 1991 - Rozklad VPN pokračoval. Časť jeho predstaviteľov založila v rámci neho platformu VPN - Za demokratické Slovensko na čele s Vladimírom Mečiarom.

14. marca 1991 – Na námestí SNP v Bratislave došlo k fyzickému napadnutiu prezidenta ČSFR Václava Havla. Prezident sa priblížil ku skupine manifestujúcich radikálov oslavujúcich 52. výročie vzniku tzv. Slovenského štátu.

3. apríla 1991 - Zverejnili výsledok prieskumu Metodicko-výskumného kabinetu (MVK) Slovenského rozhlasu a Ústavu pre sociálnu analýzu Univerzity Komenského v Bratislave, podľa ktorých bolo 77 percent obyvateľov SR za spoločný štát Čechov a Slovákov.

20. - 21. apríla 1991 - V Olomouci na ustanovujúcom zjazde sa od OF oficiálne odštiepila jeho pravicová časť a vznikla Občianska demokratická strana (ODS) na čele s Václavom Klausom.

23. - 24. apríla 1991 - SNR odvolala z postu premiéra SR Vladimíra Mečiara. Zároveň bol odvolaný z postu podpredsedu vlády Vladimír Ondruš a ďalší šiesti ministri. Do funkcie predsedu vlády slovenský parlament vymenoval jej dovtedajšieho podpredsedu Jána Čarnogurského (KDH).

26. - 27. apríla 1991 - Mimoriadny snem VPN v Košiciach potvrdil rozštiepenie hnutia.

10. mája 1991 - Predstavitelia oboch republík federácie sa stretli u prezidenta ČSFR Václava Havla v Lánoch. Delegácia českého parlamentu predložila návrh zmluvy oboch národných rád o štátoprávnom usporiadaní celej federácie. Predstavitelia slovenskej delegácie tento návrh na stretnutí neprijali a žiadali, aby bol nahradený záväznou zmluvou s platnosťou ústavného zákona.

17. júna 1991 - Na rokovaní v Kroměříži (ČR) všetky parlamentné strany okrem SNS prezentovali záujem zachovať spoločný štát, ale s rozličnými predstavami jeho usporiadania. Nakoniec sa všetci prítomní dohodli, že k rozdeleniu ČSFR môže dôjsť iba referendom.

22. júna 1991 - Z platformy Za demokratické Slovensko vzniklo na sneme v Banskej Bystrici Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) na čele s Vladimírom Mečiarom.

18. júla 1991 - FZ ČSFR odsúhlasilo ústavný zákon o referende, ktorý mal vo svojom znení ustanovené, že vystúpenie niektorej republiky z federácie sa nesmie uskutočniť inak ako plebiscitom.

31. augusta 1991 – Na Slovensku sa zrodila iniciatíva Za spoločný štát, ktorá bola protipólom iniciatívy Za zvrchované Slovensko.

28. októbra 1991 – Prezident ČSFR Václav Havel sa zúčastnil pri príležitosti výročia vzniku Československa na mítingu v Bratislave, počas ktorého ho skupina radikálnych separatistov zasiahla vajíčkami.

3. - 4. novembra 1991 - Nočné rokovanie medzi predstaviteľmi republikových vlád a vlády federácie sa konalo vo vidieckom sídle prezidenta ČSFR Václava Havla na Hrádečku pri Trutnove (ČR). Havel navrhol uzavretie zmluvy medzi oboma národnými radami zastupujúcimi obe republiky. Zmluva mala zahŕňať vôľu oboch republík o spoločný celok a zároveň záväzok oboch parlamentov vypracovať ústavy oboch častí federácie tak, aby boli v súlade s kompetenciami ústavy spoločného štátu. Návrh prezidenta politickí predstavitelia prijali.

6. novembra 1991 – Federálna vláda prijala uznesenie, že ČSFR môže byť funkčná iba vtedy, keď federálna ústava bude platiť na celom území spoločného štátu a keď federálne orgány budú mať rozhodujúce kompetencie.

3. - 8. februára 1992 – V Milovoch pri Žďáre nad Sázavou (ČR) sa uskutočnili rokovania spoločnej expertnej komisie oboch národných rád a vlád, FZ a vlády ČSFR o paragrafovaní zmluvy o zásadách spoločného, federatívneho štátneho celku - o štátoprávnom usporiadaní. Dohodnutá zmluva posilnila kompetencie oboch republík.

12. februára 1992 - Predsedníctvo SNR neprijalo znenie dohodnutej zmluvy medzi oboma republikami, keď sa proti nej z dvadsiatich členov vyslovili desiati. Z týchto dôvodov nemohli návrh predložiť na schválenie SNR.

5. marca 1992 - Predsedníctvo ČNR prehlásilo ďalšie rokovania so SNR o štátoprávnom usporiadaní ČSFR za bezpredmetné, lebo už "nebolo o čom rokovať".

11. marca 1992 - Rokovania medzi SNR a ČNR o štátoprávnom usporiadaní do volieb v júni 1992 prerušili. Dohodli sa na tom predsedovia oboch parlamentov František Mikloško (SNR) a Dagmar Burešová (ČNR).

5. - 6. júna 1992 - Parlamentné voľby sa skončili v ČR víťazstvom koalície Občianska demokratická strana (ODS) a Kresťanskodemokratická strana a v SR víťazstvom Hnutia za demokratické Slovensko - HZDS (37,26 percenta). Druhá skončila SDĽ (14,70 percenta), KDH (8,88), SNS (7,93), MKDH - Spolužitie (7,42 percenta).

8. júna 1992 - V Brne sa začala séria rokovaní vedúcich predstaviteľov ODS a HZDS, víťazných subjektov parlamentných volieb. Niektorí predstavitelia HZDS predložili návrh štátoprávneho usporiadania oboch republík na úrovni únie, respektíve konfederácie s medzinárodnou subjektivitou.

11. júna 1992 - Uskutočnilo sa druhé rokovanie medzi predstaviteľmi HZDS a ODS v Prahe.

14. júna 1992 – V Bratislave sa konal míting spojený s podpisovou akciou za zachovanie spoločného štátu.

17. júna 1992 – Uskutočnilo sa tretie stretnutie medzi predstaviteľmi HZDS a ODS, na ktorom viacerí zúčastnení dospeli k názoru, že federácia je na dlhší čas neudržateľná. Z týchto dôvodov Václav Klaus odmietol funkciu premiéra, ktorý bol poverený zostavením federálnej vlády. Došlo k dohode medzi Václavom Klausom a Vladimírom Mečiarom o zostavení vlády ČSFR s dočasným mandátom.

9. – 20. júna 1992 – V Bratislave bolo štvrté rokovanie medzi predstaviteľmi HZDS a ODS. Zhodli sa, že myšlienka federácie na českej strane sa nezhoduje s predstavou konfederácie, respektíve nejakej formy únie na slovenskej strane. Výsledky rokovaní akceptovali existenciu federatívneho štátu, ale nevylučovali možnosť jeho zániku.

23. júna 1992 - Konala sa ustanovujúca schôdza nového slovenského parlamentu. Za predsedu SNR bol zvolený Ivan Gašparovič.

24. júna 1992 - SNR schválila novú vládu SR na čele s Vladimírom Mečiarom.

25. júna 1992 - Za predsedu Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSFR bol zvolený Michal Kováč (HZDS).

2. júla 1992 - Prezident ČSFR Václav Havel vymenoval novú vládu ČSFR na čele s Janom Stráským (ODS). Predsedom novoustanovenej českej vlády sa stal Václav Klaus.

17. júla 1992 - SNR prijala Deklaráciu o zvrchovanosti SR. Václav Havel odstúpil z postu prezidenta ČSFR.

22. – 23. júla 1992 – V Bratislave sa v sídle vlády uskutočnilo piate kolo rokovaní medzi ODS a HZDS. Výsledkom bola dohoda o legitímnom zániku federácie.

5. augusta 1992 – Vladimír Mečiar vyhlásil pred poslancami slovenského parlamentu, že vypísanie referenda o ďalšej existencii spoločného štátu by bolo politicky nezodpovedné.

26. augusta 1992 – Predstavitelia oboch dominujúcich strán HZDS a ODS sa dohodli na stretnutí v Brne na harmonograme rozdelenia ČSFR, ktoré sa definitívne malo ukončiť 31. decembra 1992.

1. septembra 1992 - SNR prijala Ústavu SR. Niektoré články ústavy nadobudli platnosť až po rozdelení federácie – od 1. januára 1993.

11. septembra 1992 – Poslanci sa zišli na mimoriadnom zasadnutí FZ ČSFR. Predstavitelia slovenských a českých opozičných strán sa dožadovali referenda o rozdelení ČSFR. Federálny predseda vlády Ján Stráský tieto požiadavky odmietol, lebo podľa jeho názoru bez ohľadu na výsledok referenda nebolo možné zabrániť rozdeleniu federácie.

29. septembra 1992 – FZ ČSFR začalo rokovať o návrhu ústavného zákona o rozdelení federácie.

1. októbra 1992 - Ústava SR s výnimkou niektorých článkov nadobudla platnosť.

1. októbra 1992 - Federálne zhromaždenie ČSFR neschválilo vládny návrh zákona o spôsoboch zániku ČSFR a schválilo uznesenie presadené poslancom za ČSSD Milošom Zemanom navrhujúce ustanoviť komisiu pre prípravu ústavného zákona o transformácii česko-slovenskej federácie na česko-slovenskú úniu. Návrh uznesenia podporili aj viacerí poslanci z HZDS.

2. októbra 1992 – Na zasadnutí českej vlády jej predseda Václav Klaus vyhlásil, že pre ODS je únia neprijateľná.

6. októbra 1992 – Predstavitelia HZDS a ODS sa stretli na rokovaniach v Jihlave (ČR), kde Václav Klaus žiadal od HZDS podpísanie záväzku, že nebude presadzovať úniu, ale bude súhlasiť s úplným rozdelením federácie. Zároveň sa české politické kluby ODA, ODS, KDS zhodli, že ak by HZDS nebolo schopné spolupracovať na pokojnom rozdelení štátu, presadia zvolanie schôdze českého parlamentu, na ktorej ČNR vyhlási úplnú samostatnosť Českej republiky. Nakoniec HZDS s podpisom záväzku súhlasilo.

8. októbra 1992 – FZ ČSFR prijalo nový kompetenčný zákon, ktorý úplne uvoľnil kompetencie pre jednotlivé republiky.

10. októbra 1992 – V Kolodějoch (ČR) sa začalo prvé rokovanie vlád ČR a SR o vzájomných vzťahoch po rozdelení republiky.

29. októbra 1992 - V Prahe bolo podpísaných 16 dohôd o budúcej spolupráci ČR a SR vrátane dohody o colnej únii.

9. novembra 1992 - V Židlochoviciach (ČR) na rokovaní vlády ČR a SR schválili Zmluvu o dobrom susedstve, priateľských vzťahoch a spolupráci, šesť zmlúv z hospodárskej oblasti a zmluvu o spôsobe usporiadania vzťahov vyplývajúcich z rozdelenia Česko-slovenskej armády.

13. novembra 1992 - FZ ČSFR schválilo ústavný zákon o delení majetku federácie a jeho prevode na republiky.

23. novembra 1992 – V Bratislave na rokovaniach predsedníctiev oboch republikových vlád podpísali zmluvy schválené v českých Židlochoviciach.

25. novembra 1992 - FZ ČSFR prijalo ústavný zákon o zániku ČSFR, ktorý nadobudol platnosť o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993. Zákon umožnil rozdelenie ČSFR bez referenda.

16. decembra 1992 – ČNR schválila Ústavu Českej republiky.

17. decembra 1992 – Prejavmi najvyšších predstaviteľov federácie a štátnou hymnou ČSFR sa skončila historicky posledná schôdza FZ ČSFR. Poslanci na nej prijali záverečné uznesenie o ústavnosti procesu zániku ČSFR a vzniku samostatnej SR a samostatnej ČR.

31. decembra 1992 – O 24. hodine zanikla Česká a Slovenská Federatívna Republika. Súčasne vznikli dva samostatné štátne útvary - Slovenská republika a Česká republika.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.