< sekcia Ekonomika

Aktivisti žiadajú preveriť ťažbu štrku na výstavbu D4 a R7

Ilustračná snímka. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Milan Grožaj z občianskeho združenia Triblavina upozornil, že ťažba v zemníkoch prebieha až po hladinu podzemnej vody, čo je v rozpore so zákonom.

Bratislava 22. novembra (TASR) – Aktivisti z občianskych združení Za našu vodu a Triblavina žiadajú ministerstvo životného prostredia (MŽP), aby skontrolovalo ťažbu štrkopieskov v zemníkoch v katastroch obcí Tomášov a Most pri Bratislave, ktorá sa realizuje pre výstavbu diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7. Aktivisti tvrdia, že ťažiť sa má bez právoplatných povolení štátnych orgánov. Zároveň sa obávajú kontaminácie podzemnej vody a ohrozenia zdrojov pitnej vody na Žitnom ostrove.

Milan Grožaj z občianskeho združenia Triblavina upozornil, že ťažba v zemníkoch prebieha až po hladinu podzemnej vody, čo je v rozpore so zákonom. "MŽP by malo poslať okamžite kontrolu a konať, aby sa neznečisťovala podzemná voda," skonštatoval. Očakáva pritom zhoršenie stavu, keď stúpne vodná hladina rieky Dunaj. Ako tvrdí, stúpne aj spodná voda a jamy zaplaví voda a skontaminuje Žitný ostrov. Aktivisti majú aj podozrenie, že niektoré jamy sú zahrabávané odpadom.

Združenie Triblavina preskúmalo dva katastre, kde našlo šesť zemníkov. "Vyťažených je zhruba 1,8 milióna kubíkov štrku a priama škoda pre obec Most pri Bratislave je zhruba 3,5 milióna eur a pre obec Tomášov zhruba 800.000 eur. Osemdesiat percent z ceny vyťaženého materiálu má pritom ísť obciam a 20 percent do Environmentálneho fondu," spresnil Grožaj. V polovici novembra už zástupcovia združenia Triblavina podali pre ťažbu štrkopieskov trestné oznámenie na polícii v Senci.

Annamarie Velič z občianskeho združenia Za našu vodu prirovnala jamy z ťažby štrkopieskov k otvorenej rane na koži, ktorou sa dostane človeku infekcia do celého tela. "Takisto je to na Žitnom ostrove, kde je podzemná voda vysoko. Stačí tam naviesť akýkoľvek odpad, z ktorého sa dostanú všetky možné nebezpečné látky priamo do podzemnej vody a odtiaľ veľmi rýchlo do zdrojov pitnej vody," povedala.

Hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák na margo tvrdení aktivistov uviedol, že v súčasnosti Slovenská inšpekcia životného prostredia nevie skontrolovať rozhodnutia obvodného banského úradu, na druhej strane však už prebieha séria kontrol. "Inšpektori v týchto lokalitách kontrolujú dodržiavanie odpadovej legislatívy a či pri tejto ťažbe, bez ohľadu na to či je legálna, alebo nelegálna, nedochádza k odkrývaniu podzemných vôd. Keď budú tieto kontroly ukončené, budú prijaté adekvátne kroky, prípadne sa obrátime na políciu," povedal.

Ministerstvo dopravy ešte začiatkom novembra pre TASR uviedlo, že za samotnú výstavbu je plne zodpovedný koncesionár, ktorý D4 a R7 stavia. V prípade, ak sa potvrdia akékoľvek podozrenia z nezákonného konania koncesionára, je podľa rezortu plne v právomoci príslušných orgánov vyvodiť zodpovednosť a príslušné orgány už v tejto veci konajú. Združenie firiem na čele so španielskou spoločnosťou Cintra, ktoré bratislavský obchvat stavia, nedávno uviedlo, že materiál používaný na stavbu disponuje platnými certifikátmi kvality zohľadňujúcimi všetky príslušné normy jeho použitia. Na otázky TASR týkajúce sa podozrení aktivistov od začiatku novembra nereagovalo.