Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 6. máj 2024Meniny má Hermína
< sekcia Ekonomika

Analýza:Prechod na uhlíkovú neutralitu by nemal ohroziť stabilitu bánk

Na archívnej snímke pohľad na budovu Národnej banky Slovenska. Foto: TASR Dano Veselský

Škody spôsobené klimatickými rizikami sa môžu podľa analytikov Národnej banky Slovenska vo finančnom systéme prejaviť priamo alebo nepriamo.

Bratislava 7. septembra (TASR) - Klimatická zmena a opatrenia na odvrátenie globálneho otepľovania sa môžu prejaviť aj v stabilite finančného sektora. V prípade hladkého nahradenia emisne náročných odvetví v prospech ich ekologickej alternatívy by úverové straty slovenských bánk mali ostať systémovo zanedbateľné. Naopak, nerovnomerná cesta k uhlíkovo neutrálnej ekonomike bude tieto straty navyšovať.

Vyplýva to z pilotného projektu klimatického stresového testovania, ktorý v aktuálnom komentári popísali analytici Národnej banky Slovenska (NBS). Škody spôsobené klimatickými rizikami sa môžu podľa nich vo finančnom systéme prejaviť priamo alebo nepriamo. Priamy vplyv môže byť značný vtedy, ak je finančný systém vystavený sektorom s vysokými emisiami alebo sektorom, ktoré sú náchylné na straty z extrémneho počasia a nárastu teploty.

"Priama expozícia slovenského bankového sektora voči klimatickým rizikám je zatiaľ vnímaná ako zanedbateľná. Rozhodli sme sa preto odhadnúť aj nepriame negatívne dôsledky transformačného rizika na slovenský bankový sektor s dôrazom na kanál úverového rizika domácností a nefinančných spoločností na horizonte štyroch rokov," priblížili odborníci NBS.

Na analýzu použili dva rôzne scenáre. V tom priaznivejšom "Net Zero 2050" sa klimatické politiky implementujú okamžite, rovnomerne a s dostatočnou účinnosťou neutralizovať globálne emisie do roku 2050. Úverové straty bánk z nesplácaných úverov domácnostiam aj podnikom sú v tomto scenári systémovo zanedbateľné. "Straty z nesplatených záväzkov by v oboch prípadoch nepresiahli 0,1 % objemu všetkých poskytnutých retailových a podnikových úverov," vyčíslili.

V druhom scenári "Divergent Net Zero" je implementácia klimatických politík nerovnomerná a dosiahnutie rovnakého teplotného cieľa tak prichádza s vyššími nákladmi a prináša väčšie transformačné riziká. Prírastok nezamestnaných o 0,6 až 0,8 percentuálneho bodu spôsobí podľa výsledkov testovania úverové straty v rozpätí 0,2 až 0,3 % celkovo poskytnutých retailových úverov. Analytici zdôraznili, že tieto straty sú výrazne nižšie v porovnaní s výsledkami bežného stresového testovania bánk.

Pri odhade strát nefinančných spoločností predpokladali, že negatívny ekonomický šok v menej priaznivom scenári zasiahne výraznejšie sektory, ktoré vykazujú vyššie emisie. Prechod na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku totiž prinesie pokles dopytu po produktoch emisne náročnejších sektorov.

"Pokles HDP v rozmedzí 4 až 6 % voči základnému scenáru navýši úverové straty o 0,2 až 0,3 % zo všetkých poskytnutých úverov podnikom. Aj v tomto prípade platí, že straty sú výrazne nižšie v porovnaní s výsledkami štandardného stresového testovania," priblížili ekonómovia.

Úverové straty bánk by tak podľa nich nemali ohroziť finančnú stabilitu SR v prípade hladkej a rýchlej substitúcie emisne náročných odvetví v prospech ich ekologickej alternatívy. Zároveň však upozornili, že výsledky testovania sú citlivé na zmeny cien energií alebo na vyššie zlyhania emisne náročných firiem.

"Veľké zmeny cien energií alebo vyššie zlyhania v emisne náročných sektoroch spôsobené nerovnomernou cestou k uhlíkovo neutrálnej ekonomike navyšuje úverové straty, ktoré za istých okolností prevyšujú aj výsledky vychádzajúce z nepriaznivých scenárov stresového testovania,"
dodali analytici NBS.