Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 20. apríl 2024Meniny má Marcel
< sekcia Ekonomika

Analytici: Slovenskú ekonomiku by mal naďalej ťahať domáci dopyt

Ilustračné foto Foto: TASR/AP Photo

Zlepšiť by sa mala aj situácia na trhu práce. Nezamestnanosť by mala do konca roka 2019 klesnúť na 6,6 %.

Bratislava 9. novembra (TASR) - Pod rast slovenskej ekonomiky by sa mala v budúcom roku podpísať najmä spotreba domácností, ale aj oživenie investícií. Očakávajú to analytici.

Európska komisia očakáva, že rast slovenskej ekonomiky v budúcom roku zrýchli z tohtoročných 3,3 % na 3,8 %. Analytici Slovenskej sporiteľne však majú mierne pozitívnejšie očakávania, keď podľa nich by mal rast dosiahnuť 3,9 %. "V štruktúre rastu by si mal kľúčovú pozíciu udržať domáci dopyt, najmä spotreba domácností. Ku koncu roka by mohlo prísť k oživeniu investícií, aj s postupným nábehom využívania nových fondov EÚ," predpokladá analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.

Podľa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku je hnacím motorom rastu okrem súkromnej spotreby aj stabilný rast zamestnanosti, reálnych miezd a nízke ceny úverov. "Očakáva sa, že vzrastú investície, najmä vďaka súkromným investíciám v automobilovom priemysle, ale aj veľkým verejným investičným projektom, ako je napríklad bratislavský obchvat (D4/R7)," priblížilo zastúpenie komisie.

Zlepšiť by sa mala aj situácia na trhu práce. Nezamestnanosť by mala do konca roka 2019 klesnúť na 6,6 %. "Spolu s dobrým ekonomickým rastom pokračuje zlepšenie na trhu práce. Celkovo tieto priaznivé podmienky pomáhajú zvyšovať disponibilný príjem domácností. Očakávame, že miera nezamestnanosti by v poklese mohla pokračovať a prekonať doteraz dosiahnuté minimum," doplnila Muchová. Rast reálnych miezd kvôli návratu inflácie podľa nej tiež spomalil. "Avšak aktuálna situácia na trhu práce bude tlačiť na ráznejší rast nominálnych miezd," predpokladá Muchová.

Deficit verejných financií v roku 2017 odhaduje komisia na úrovni 1,6 % hrubého domáceho produktu (HDP) v tomto roku, v budúcom na úrovni 1 % a v roku 2019 by už mal klesnúť na 0,2 % HDP. "Vyzerá to pozitívne, ak sa nič nestane. Myslím najmä rokovania o brexite. Tie sa ešte môžu negatívne prejaviť v závislosti od toho, ako budú pokračovať a čo sa dohodne. Grécko nateraz vyzerá byť stabilizované. Čo sa týka upratovania v bankovom sektore, tak to stále pokračuje, ale už to nevyzerá zďaleka tak problémovo ako ešte minulý rok. Vyhliadky sú teda dobré," zhodnotil analytik Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly.

Otázne podľa neho je ale to, ako sa bude dariť vláde, dodržiavať záväzok znižovať deficit. "Tento rok sa ukázalo, že vláda opäť raz prešvihla svoj pôvodný cieľ. Nestalo sa to prvýkrát. Záväzok znižovať deficit bude závisieť od ochoty vlády pokračovať v jeho znižovaní," skonštatoval Púchly, ktorý označil snahy vlády v tejto oblasti za "zatiaľ veľmi vlažné". Vláda počíta s tým, že vyrovnané hospodárenie by malo byť dosiahnuté do roku 2020. "Už sa raz cieľ vyrovnaného deficitu odkladal. Tým, že to tentoraz pripadá na volebný rok 2020, je stále možné, že tu bude neskôr tendencia tento cieľ posunúť a hodiť ho na plecia vláde, ktorá príde," dodal Púchly.