Najmä ekonomicky silnejší západ krajiny tak podľa neho bude naďalej zápasiť s nedostatkom pracovníkov.
Autor TASR
Bratislava 22. apríla (TASR) - Miera nezamestnanosti rátaná ako podiel z ekonomicky aktívneho obyvateľstva sa podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v marci znížila o 0,06 percentuálneho bodu (p. b.) na 5,07 % alebo 141.000. Relatívne nižší prílev nových nezamestnaných do evidencie sa prejavil aj na nižšej absorpcii nezamestnaných trhom práce. Počet voľných pracovných miest v ekonomike pritom ďalej rástol. Uviedol to v pondelok analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
"Mohlo by to naznačovať, že aktuálna miera nezamestnanosti sa bude znižovať už len veľmi pomaly. Trh práce narazil na svoje limity a zásoba voľnej pracovnej sily na úradoch práce je ťažko zamestnateľná, a to či už z dôvodu chýbajúcej kvalifikácie, absentujúcich pracovných návykov alebo geografickej disproporcie medzi ponukou a dopytom po pracovnej sile," uviedol Koršňák.
Sezónne očistená miera nezamestnanosti klesla podľa analytika o 0,03 p. b. na 4,99 %. Dodal, že dôvodom je medzimesačný pokles počtu nezamestnaných na aktivačných prácach a miera práceneschopnosti, a to aj po zohľadnení tradičných sezónnych vplyvov. Títo nezamestnaní sa do štatistík disponibilnej nezamestnanosti nezapočítavajú.
Počet voľných pracovných miest sa napriek tomu podľa neho zvyšoval, a to medzimesačne o 0,7 %. Voľné pracovné miesta v marci pribúdali najmä v priemysle, ktorý stále tvorí viac ako polovicu všetkých voľných pracovných miest. Naopak, po krátkom februárovom oživení väčšina sektorov služieb hlásila v marci opäť úbytok voľných pracovných miest," objasnil.
Dodal, že v priemere na Slovensku pripadá na jedno voľné pracovné miesto 1,6 nezamestnaného. Ak by sa všetky voľné pracovné miesta nahlásené na úradoch práce podarilo obsadiť nezamestnanými registrovanými na úradoch práce, miera nezamestnanosti by klesla až o 3,11 p. b. na 1,96 %.
Ekonomika podľa analytika stále vykazuje známky dvojrýchlostnej ekonomiky. "Dôsledky energetickej krízy brzdia aktivitu časti ekonomiky, ktorá čoraz vo väčšej miere dodáva i nových nezamestnaných. Tí sa však na úradoch práce zvyčajne dlho neohrejú v priebehu pár týždňov až mesiacov sa im darí nájsť uplatnenie na trhu práce. Stále relatívne vysoká zásoba voľných pracovných miest v kombinácii s ekonomickým rastom relatívne náročným na pracovnú silu, by i naďalej mali brániť masívnemu nárastu miery nezamestnanosti," očakáva Koršňák.
Najmä ekonomicky silnejší západ krajiny tak podľa neho bude naďalej zápasiť s nedostatkom pracovníkov. Ďalší pokles miery nezamestnanosti bude spomaľovať aj nesúlad medzi štruktúrou dopytu po pracovnej sile a jej ponuky.
"Mohlo by to naznačovať, že aktuálna miera nezamestnanosti sa bude znižovať už len veľmi pomaly. Trh práce narazil na svoje limity a zásoba voľnej pracovnej sily na úradoch práce je ťažko zamestnateľná, a to či už z dôvodu chýbajúcej kvalifikácie, absentujúcich pracovných návykov alebo geografickej disproporcie medzi ponukou a dopytom po pracovnej sile," uviedol Koršňák.
Sezónne očistená miera nezamestnanosti klesla podľa analytika o 0,03 p. b. na 4,99 %. Dodal, že dôvodom je medzimesačný pokles počtu nezamestnaných na aktivačných prácach a miera práceneschopnosti, a to aj po zohľadnení tradičných sezónnych vplyvov. Títo nezamestnaní sa do štatistík disponibilnej nezamestnanosti nezapočítavajú.
Počet voľných pracovných miest sa napriek tomu podľa neho zvyšoval, a to medzimesačne o 0,7 %. Voľné pracovné miesta v marci pribúdali najmä v priemysle, ktorý stále tvorí viac ako polovicu všetkých voľných pracovných miest. Naopak, po krátkom februárovom oživení väčšina sektorov služieb hlásila v marci opäť úbytok voľných pracovných miest," objasnil.
Dodal, že v priemere na Slovensku pripadá na jedno voľné pracovné miesto 1,6 nezamestnaného. Ak by sa všetky voľné pracovné miesta nahlásené na úradoch práce podarilo obsadiť nezamestnanými registrovanými na úradoch práce, miera nezamestnanosti by klesla až o 3,11 p. b. na 1,96 %.
Ekonomika podľa analytika stále vykazuje známky dvojrýchlostnej ekonomiky. "Dôsledky energetickej krízy brzdia aktivitu časti ekonomiky, ktorá čoraz vo väčšej miere dodáva i nových nezamestnaných. Tí sa však na úradoch práce zvyčajne dlho neohrejú v priebehu pár týždňov až mesiacov sa im darí nájsť uplatnenie na trhu práce. Stále relatívne vysoká zásoba voľných pracovných miest v kombinácii s ekonomickým rastom relatívne náročným na pracovnú silu, by i naďalej mali brániť masívnemu nárastu miery nezamestnanosti," očakáva Koršňák.
Najmä ekonomicky silnejší západ krajiny tak podľa neho bude naďalej zápasiť s nedostatkom pracovníkov. Ďalší pokles miery nezamestnanosti bude spomaľovať aj nesúlad medzi štruktúrou dopytu po pracovnej sile a jej ponuky.