MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
Analýza priniesla tri scenáre hĺbky využitia tepla.
Autor TASR
Bratislava 29. júla (TASR) - Problém so zdražovaním energií a nestabilnými dodávkami palív môže vyriešiť využitie takzvaného zvyškového tepla, ktoré je dostupné vo veľkých množstvách. Ide o ohriaty vzduch z komínov priemyselných podnikov, ale aj z bežných klimatizácií, administratívnych budov, nákupných centier, supermarketov a datacentier. Takéto nevyužité teplo by pritom mohlo znížiť závislosť na fosílnych palivách, informovala na základe svojej analýzy agentúra GreenTalk.
"Najvýhodnejšie je využiť identifikované zvyškové teplo priamo pri zdroji, čím sa redukujú zbytočné straty tepla do okolia pri jeho transporte. Pri 'vrátení' tepla do výrobného procesu dôjde k zvýšeniu energetickej účinnosti procesu. Zvyškové teplo možno využiť napríklad aj na vykurovanie ostatných priestorov, napríklad skladov alebo kancelárií. Druhou alternatívou je vykurovanie priľahlých budov," uviedol podľa GreenTalk predseda Slovenskej spoločnosti chemického inžinierstva Ján Janošovský.
Janošovský v analýze priblížil, že v prípade vykurovania je treba teplo rozdeliť podľa jeho teploty. "Teplo dostupné pri teplote viac ako 55 stupňov Celzia je ešte možné využiť priamo. Pokiaľ je jeho teplota nižšia, na jeho efektívne využitie je potrebné zvýšiť jeho teplotu. Jednou z možností je využiť tepelné čerpadlá. V takomto prípade je nutné zahrnúť do výpočtov aj elektrickú energiu potrebnú na chod čerpadla," dodal.
Analýza priniesla tri scenáre hĺbky využitia tepla. Scenár Konzerv, ktorý by vyprodukoval 7 miliónov gigajaulov (GJ) energie, predstavuje konzervatívny prístup, ktorý počíta s najmenšou mierou využitia tepla bez tepelných čerpadiel. Scenár Medium, ktorý by vyprodukoval 25,3 milióna GJ, rozširuje niektoré zdroje zo scenáru Konzerv aj o tie, ktoré si vyžadujú inštaláciu tepelných čerpadiel. Posledný scenár Super, ktorý by vyprodukoval 29,5 milióna GJ, zahŕňa všetky dostupné tepelné zdroje tepla a pracuje s najvýhodnejšími podmienkami pre získavanie zvyškového tepla.
"Ak zdroj zvyškového tepla využije teplo priamo u seba, nedôjde len k poklesu spotreby primárneho paliva, napríklad uhlia, ale aj k priamemu nárastu celkovej energetickej účinnosti. Oba tieto závery podporujú strategické ciele SR do najbližších rokov, a to zvýšiť energetickú efektívnosť a nahradiť uhlie inými, nízko-emisnými a zdravotne menej závadnými zdrojmi energie," priblížil Janošovský.
Využívaním zvyškového tepla by tak došlo aj k zníženiu vypúšťaných emisií skleníkových plynov, a to prostredníctvom nahradenia fosílnych zdrojov energie. Pridruženou emisnou záťažou mestského a priemyselného tepla by bol spôsob ich "zušľachtenia" pre vykurovacie účely.
"Najvýhodnejšie je využiť identifikované zvyškové teplo priamo pri zdroji, čím sa redukujú zbytočné straty tepla do okolia pri jeho transporte. Pri 'vrátení' tepla do výrobného procesu dôjde k zvýšeniu energetickej účinnosti procesu. Zvyškové teplo možno využiť napríklad aj na vykurovanie ostatných priestorov, napríklad skladov alebo kancelárií. Druhou alternatívou je vykurovanie priľahlých budov," uviedol podľa GreenTalk predseda Slovenskej spoločnosti chemického inžinierstva Ján Janošovský.
Janošovský v analýze priblížil, že v prípade vykurovania je treba teplo rozdeliť podľa jeho teploty. "Teplo dostupné pri teplote viac ako 55 stupňov Celzia je ešte možné využiť priamo. Pokiaľ je jeho teplota nižšia, na jeho efektívne využitie je potrebné zvýšiť jeho teplotu. Jednou z možností je využiť tepelné čerpadlá. V takomto prípade je nutné zahrnúť do výpočtov aj elektrickú energiu potrebnú na chod čerpadla," dodal.
Analýza priniesla tri scenáre hĺbky využitia tepla. Scenár Konzerv, ktorý by vyprodukoval 7 miliónov gigajaulov (GJ) energie, predstavuje konzervatívny prístup, ktorý počíta s najmenšou mierou využitia tepla bez tepelných čerpadiel. Scenár Medium, ktorý by vyprodukoval 25,3 milióna GJ, rozširuje niektoré zdroje zo scenáru Konzerv aj o tie, ktoré si vyžadujú inštaláciu tepelných čerpadiel. Posledný scenár Super, ktorý by vyprodukoval 29,5 milióna GJ, zahŕňa všetky dostupné tepelné zdroje tepla a pracuje s najvýhodnejšími podmienkami pre získavanie zvyškového tepla.
"Ak zdroj zvyškového tepla využije teplo priamo u seba, nedôjde len k poklesu spotreby primárneho paliva, napríklad uhlia, ale aj k priamemu nárastu celkovej energetickej účinnosti. Oba tieto závery podporujú strategické ciele SR do najbližších rokov, a to zvýšiť energetickú efektívnosť a nahradiť uhlie inými, nízko-emisnými a zdravotne menej závadnými zdrojmi energie," priblížil Janošovský.
Využívaním zvyškového tepla by tak došlo aj k zníženiu vypúšťaných emisií skleníkových plynov, a to prostredníctvom nahradenia fosílnych zdrojov energie. Pridruženou emisnou záťažou mestského a priemyselného tepla by bol spôsob ich "zušľachtenia" pre vykurovacie účely.
