Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Najviac sa podľa analytikov NBS investuje do infraštruktúry v doprave a životnom prostredí (spolu 39 %), do transformácie ekonomiky pätina zdrojov a o niečo menej do modernizácie verejnej správy.
Autor TASR
Bratislava 22. apríla (TASR) - Skúsenosti s eurofondovými projektmi na Slovensku naznačujú potrebu zmeny v ich implementácii. Vyplýva to z aktuálnej analýzy vypracovanej analytikmi úseku meny, štatistiky a výskumu Národnej banky Slovenska (NBS). Upozornili, že v tomto roku končí čerpanie tretieho programového obdobia a z vyše 14 miliardového rozpočtu Slovensko využilo zatiaľ dve tretiny. Do konca roka tak musíme vyčerpať viac ako 5 miliárd eur.
Na základe skúseností z praxe je podľa analytikov reálne čerpanie takmer dvojnásobne dlhšie ako pôvodný plán projektu. Toto podľa nich podporuje doterajšiu skúsenosť s opatrnosťou v očakávaniach najmä od verejných investícií. "Potrebujeme zlepšiť manažovanie projektov, aby sme vedeli efektívne a včasne implementovať investičné projekty. Neschopnosť v tomto smere sa v konečnom dôsledku premieta v nerovnomernom čerpaní eurofondov a napokon aj v slabom tempe dobiehania rozvinutejšej časti Európy," zdôraznili.
Pripomenuli, že z rozpočtu EÚ bolo pre Slovensko vyčlenených 14,5 miliardy eur. "Dočerpávanie fondov pre regionálny rozvoj z tretieho programového obdobia 2014 až 2020 sa končí v aktuálnom roku 2023. Doteraz sa podarilo využiť 67 %. Do decembra zostáva ešte tretina fondov, viac ako 5 miliárd eur. V súčasnosti sú prostriedky plne zazmluvnené s prijímateľmi pomoci," priblížili analytici NBS. Rozhodujúcim faktorom úspešného ukončenia tretieho programového obdobia tak bude dynamika realizačnej fázy projektov.
Najviac sa podľa nich investuje do infraštruktúry v doprave a životnom prostredí (spolu 39 %), do transformácie ekonomiky pätina zdrojov a o niečo menej do modernizácie verejnej správy. "Relatívne významná časť sa zameriava na sociálny a ľudský kapitál - spolu 23 % pre trh práce, sociálnu inklúziu a vzdelávanie," doplnili.
Upozornili, že okrem pôvodných priorít sa medzičasom časť zdrojov realokovala na protipandemické opatrenia a z toho najviac na udržanie pracovných miest. Tieto výdavky však pôsobili skôr ochranne a stabilizačne než rozvojovo pre zlepšenie kvalifikácie pracovnej sily a účasti na trhu práce.
"Okrem toho vláda plánuje časť zdrojov použiť na opatrenia zamerané na pomoc ekonomike zasiahnutej vysokými cenami energií. Takéto využitie je obhájiteľné v prípade, že by Slovensko inak o tieto zdroje trvalo prišlo. Približne 15 % fondov je viazaných na projektoch s nulovým čerpaním," poznamenali analytici centrálnej banky.
Štvrté programové obdobie pre roky 2021 až 2027 a najmä Plán obnovy prinášajú podľa nich nové príležitosti financovania. "Tie sú sprevádzané určitou mierou implementačného optimizmu. Na naplnenie očakávaní však bude potrebný zásadný posun v schopnosti včas a efektívne realizovať investície, ktorých cieľom je zlepšovanie života v regiónoch a zrýchlenie dobiehania rozvinutejšej časti Európy," dodali analytici.
Na základe skúseností z praxe je podľa analytikov reálne čerpanie takmer dvojnásobne dlhšie ako pôvodný plán projektu. Toto podľa nich podporuje doterajšiu skúsenosť s opatrnosťou v očakávaniach najmä od verejných investícií. "Potrebujeme zlepšiť manažovanie projektov, aby sme vedeli efektívne a včasne implementovať investičné projekty. Neschopnosť v tomto smere sa v konečnom dôsledku premieta v nerovnomernom čerpaní eurofondov a napokon aj v slabom tempe dobiehania rozvinutejšej časti Európy," zdôraznili.
Pripomenuli, že z rozpočtu EÚ bolo pre Slovensko vyčlenených 14,5 miliardy eur. "Dočerpávanie fondov pre regionálny rozvoj z tretieho programového obdobia 2014 až 2020 sa končí v aktuálnom roku 2023. Doteraz sa podarilo využiť 67 %. Do decembra zostáva ešte tretina fondov, viac ako 5 miliárd eur. V súčasnosti sú prostriedky plne zazmluvnené s prijímateľmi pomoci," priblížili analytici NBS. Rozhodujúcim faktorom úspešného ukončenia tretieho programového obdobia tak bude dynamika realizačnej fázy projektov.
Najviac sa podľa nich investuje do infraštruktúry v doprave a životnom prostredí (spolu 39 %), do transformácie ekonomiky pätina zdrojov a o niečo menej do modernizácie verejnej správy. "Relatívne významná časť sa zameriava na sociálny a ľudský kapitál - spolu 23 % pre trh práce, sociálnu inklúziu a vzdelávanie," doplnili.
Upozornili, že okrem pôvodných priorít sa medzičasom časť zdrojov realokovala na protipandemické opatrenia a z toho najviac na udržanie pracovných miest. Tieto výdavky však pôsobili skôr ochranne a stabilizačne než rozvojovo pre zlepšenie kvalifikácie pracovnej sily a účasti na trhu práce.
"Okrem toho vláda plánuje časť zdrojov použiť na opatrenia zamerané na pomoc ekonomike zasiahnutej vysokými cenami energií. Takéto využitie je obhájiteľné v prípade, že by Slovensko inak o tieto zdroje trvalo prišlo. Približne 15 % fondov je viazaných na projektoch s nulovým čerpaním," poznamenali analytici centrálnej banky.
Štvrté programové obdobie pre roky 2021 až 2027 a najmä Plán obnovy prinášajú podľa nich nové príležitosti financovania. "Tie sú sprevádzané určitou mierou implementačného optimizmu. Na naplnenie očakávaní však bude potrebný zásadný posun v schopnosti včas a efektívne realizovať investície, ktorých cieľom je zlepšovanie života v regiónoch a zrýchlenie dobiehania rozvinutejšej časti Európy," dodali analytici.
