Bratislava 30. októbra (TASR) - Väčšine európskych krajín sa darí postupne zmierňovať deficity verejných financií. Celkovo 10 z 28 krajín Európskej únie (EÚ) v minulom roku nevykázalo deficitné hospodárenie štátu. Naopak, už len tri krajiny prekračovali magickú hranicu 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) Maastrichtských kritérií. Slovensko sa za vlaňajšok umiestnilo v desiatke krajín s najvyšším deficitom v EÚ. Vyplýva to z najnovšej analýzy UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.

Deficitné hospodárenie vlani nevykázala už napríklad Česká republika či Nemecko. Najvýraznejší prebytok verejných financií si vlani pripísalo Luxembursko, Švédsko a Malta. Najvýraznejšie zlepšenie v hospodárení bolo v Grécku, ktoré zaznamenalo mierne prebytkovú bilanciu verejných rozpočtov na úrovni 0,5 % HDP. Výrazné zlepšenie si vlani pripísali aj Portugalci, Holanďania či Chorváti. Naopak, bilancia verejných financií sa vlani zhoršovala v Estónsku, Rakúsku a v Rumunsku. Vyšší deficit ako Slovensko malo vlani napríklad Poľsko, Belgicko i Francúzsko.

Oproti jarnej notifikácii sa jesenná notifikácia deficitu SR mierne zhoršila na 2,2 % HDP. Rozpočtový cieľ deficitu pre rok 2016 bol na úrovni 1,93 % HDP. Slovensko podľa analytikov po troch rokoch stagnácie deficitu predsa len začalo schodok vlani znižovať. "Viac ako polovica zlepšenia hospodárenia štátu pritom prichádza z rozpočtov samospráv, ktoré sú v súčasnosti už mierne prebytkové," konštatujú analytici banky. Pod pokles schodku sa vlani podpísal aj silný ekonomický rast, ktorý zvyšoval príjmy verejných rozpočtov v uplynulých rokoch. "Avšak práve príjmy rozpočtu stáli za výraznou revíziou oproti prvej jarnej notifikácii. Daňové priznania podnikov ukázali, že príjmy z dane právnických osôb boli nižšie, ako sa pôvodne očakávalo," doplnili analytici.

Aktuálnu mieru konsolidácie však bankoví analytici nepovažujú za dostatočne ambicióznu. "Štát si nevytvára dostatočnú fiškálnu rezervu, ktorá by mu umožňovala plnohodnotne reagovať na prípadne cyklické spomalenie ekonomického rastu silným fiškálnym impulzom bez neúmerného navýšenia verejného dlhu," tvrdia analytici s tým, že výpadky daňových príjmov v čase spomalenia rastu by pravdepodobne viedli k neúmernému rastu deficitu. "Negatívne hodnotíme neustále odďaľovanie cieľa vyrovnaného rozpočtu. Štát pritom nie je schopný sa držať ani vlastných plánov, deficit mierne prekročí schválený plán pravdepodobne aj v tomto roku," očakávajú analytici banky.

Príklady viacerých krajín pritom podľa nich ukazujú, že pri aktuálnom silnom oživení ekonomík nie je dosiahnutie vyrovnaného alebo mierne prebytkového rozpočtu žiadnou alchýmiou. "Viac ako tretina krajín EÚ to dokázala už v roku 2016," upozornili analytici, ktorí sú skeptickí aj ohľadom dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu SR v roku 2020.