Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Štvorcové metre priestorov, na ktoré boli v druhom štvrťroku na Slovensku vydané nové stavebné povolenia, medziročne vzrástli o takmer 29 percent.
Autor TASR
Bratislava 11. októbra (TASR) – Štvorcové metre priestorov, na ktoré boli v druhom štvrťroku na Slovensku vydané nové stavebné povolenia, medziročne vzrástli o takmer 29 %. Stavebné povolenia na výstavbu bytov pritom v tomto období klesli o 0,6 % a v prípade nebytových priestorov stúpli až o 216 %. Vyplýva to z aktuálnej analýzy UniCredit Bank na základe údajov európskeho štatistického úradu Eurostat.
Analytik banky Ľubomír Koršňák poukázal na to, že slovenské stavebníctvo v posledných mesiacoch zaznamenáva relatívne silné medziročné prepady. V júni sa jeho produkcia znížila o rekordných 23 %, v auguste o 9,7 %. Prudký pokles vo výstavbe infraštruktúry sa podľa neho po ukončení viacerých eurofondových projektov očakával.
„Posledné mesiace však badať citeľný pokles aj v segmente výstavby budov. Vzhľadom na relatívne silný ekonomický rast, ale aj vzhľadom na rôzne iné štatistiky, ktoré naznačujú silný rast trhu rezidenčných nehnuteľností, pokles v tomto segmente skôr prekvapil,“ zhodnotil Koršňák.
Ako dodal, dôvod poklesu stavebníctva v segmente výstavby budov treba hľadať v časti nebytovej výstavby budov. V porovnaní s koncom minulého roka aj v medziročnom porovnaní sa pokles tejto časti stavebníctva dokonca takmer vyrovnal poklesu vo výstavbe infraštruktúry. „Relatívne silný ekonomický rast, ktorý ťahá nahor bytovú výstavbu, pritom vytvára vhodné prostredie aj pre rast nebytového segmentu,“ zdôraznil analytik.
Štatistiky vydaných stavebných povolení za druhý štvrťrok podľa neho naznačujú, že by aj v nebytovej výstavbe budov onedlho predsa len mohol nastať opätovný návrat k dynamickému rastu stavebnej činnosti.
Štvorcové metre nebytových priestorov, na ktoré boli vydané stavebné povolenia, totiž medziročne vzrástli o 216 % a vyšplhali sa na päťročné maximum. Veľkou mierou sa na tom podieľali najmä stavebné povolenia na výstavbu nových kancelárskych priestorov.
„Dlhodobý vzťah pritom naznačuje, že zmena v stavebných povoleniach sa na stavebnej produkcii prejaví približne s oneskorením troch až štyroch kvartálov. To znamená, že opätovné oživenie vo výstavbe nebytových budov by sme mohli pozorovať v prvej polovici budúceho roka,“ predpovedá Koršňák.
Plocha bytových aj nebytových budov v Európskej únii, na ktorú boli vydané stavebné povolenia, medziročne vzrástla v priemere o 6,3 %. Najrýchlejšie rástli stavebné povolenia v Maďarsku, a to až o vyše 88 %. Silný medziročný rast, približne o tretinu, však vykázalo aj Slovinsko, len o niečo pomalšie rástli na Slovensku (29 %) a o viac ako 20 % sa stavebné povolenia zvýšili aj v Česku a Poľsku.
„Kým na Slovensku, v Slovinsku a Česku boli ťahúňom rastu výlučne stavebné povolenia na nebytové priestory a bytový segment stagnoval, alebo dokonca mierne klesal, Maďarsko a Poľsko vykázali silný dvojciferný medziročný nárast nových stavebných povolení v oboch segmentoch,“ priblížil analytik. V EÚ v priemere rástli najmä povolenia vydané na byty (11 %), rozsah povolení na nebytové budovy stagnoval (-0,4 %).
Okrem stredoeurópskeho regiónu si relatívne silný rast vydaných stavebných povolení v druhom štvrťroku pripísali aj niektoré krajiny západnej Európy – medziročný rast blížiaci sa 20 % zaznamenali Španielsko, Nemecko, Portugalsko či Fínsko. Naopak, rozsah nových stavebných povolení medziročne klesal najmä v Grécku (-30 %), Chorvátsku (-26,3 %) a Bulharsku (-19,2 %).
Analytik banky Ľubomír Koršňák poukázal na to, že slovenské stavebníctvo v posledných mesiacoch zaznamenáva relatívne silné medziročné prepady. V júni sa jeho produkcia znížila o rekordných 23 %, v auguste o 9,7 %. Prudký pokles vo výstavbe infraštruktúry sa podľa neho po ukončení viacerých eurofondových projektov očakával.
„Posledné mesiace však badať citeľný pokles aj v segmente výstavby budov. Vzhľadom na relatívne silný ekonomický rast, ale aj vzhľadom na rôzne iné štatistiky, ktoré naznačujú silný rast trhu rezidenčných nehnuteľností, pokles v tomto segmente skôr prekvapil,“ zhodnotil Koršňák.
Ako dodal, dôvod poklesu stavebníctva v segmente výstavby budov treba hľadať v časti nebytovej výstavby budov. V porovnaní s koncom minulého roka aj v medziročnom porovnaní sa pokles tejto časti stavebníctva dokonca takmer vyrovnal poklesu vo výstavbe infraštruktúry. „Relatívne silný ekonomický rast, ktorý ťahá nahor bytovú výstavbu, pritom vytvára vhodné prostredie aj pre rast nebytového segmentu,“ zdôraznil analytik.
Štatistiky vydaných stavebných povolení za druhý štvrťrok podľa neho naznačujú, že by aj v nebytovej výstavbe budov onedlho predsa len mohol nastať opätovný návrat k dynamickému rastu stavebnej činnosti.
Štvorcové metre nebytových priestorov, na ktoré boli vydané stavebné povolenia, totiž medziročne vzrástli o 216 % a vyšplhali sa na päťročné maximum. Veľkou mierou sa na tom podieľali najmä stavebné povolenia na výstavbu nových kancelárskych priestorov.
„Dlhodobý vzťah pritom naznačuje, že zmena v stavebných povoleniach sa na stavebnej produkcii prejaví približne s oneskorením troch až štyroch kvartálov. To znamená, že opätovné oživenie vo výstavbe nebytových budov by sme mohli pozorovať v prvej polovici budúceho roka,“ predpovedá Koršňák.
Plocha bytových aj nebytových budov v Európskej únii, na ktorú boli vydané stavebné povolenia, medziročne vzrástla v priemere o 6,3 %. Najrýchlejšie rástli stavebné povolenia v Maďarsku, a to až o vyše 88 %. Silný medziročný rast, približne o tretinu, však vykázalo aj Slovinsko, len o niečo pomalšie rástli na Slovensku (29 %) a o viac ako 20 % sa stavebné povolenia zvýšili aj v Česku a Poľsku.
„Kým na Slovensku, v Slovinsku a Česku boli ťahúňom rastu výlučne stavebné povolenia na nebytové priestory a bytový segment stagnoval, alebo dokonca mierne klesal, Maďarsko a Poľsko vykázali silný dvojciferný medziročný nárast nových stavebných povolení v oboch segmentoch,“ priblížil analytik. V EÚ v priemere rástli najmä povolenia vydané na byty (11 %), rozsah povolení na nebytové budovy stagnoval (-0,4 %).
Okrem stredoeurópskeho regiónu si relatívne silný rast vydaných stavebných povolení v druhom štvrťroku pripísali aj niektoré krajiny západnej Európy – medziročný rast blížiaci sa 20 % zaznamenali Španielsko, Nemecko, Portugalsko či Fínsko. Naopak, rozsah nových stavebných povolení medziročne klesal najmä v Grécku (-30 %), Chorvátsku (-26,3 %) a Bulharsku (-19,2 %).
