Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V absolútnych hodnotách sa u nás vyrobí takmer 20.000 eur ročne na hlavu, kým v Čechách asi 25.000 eur.
Autor TASR
Bratislava 31. decembra (TASR) - Za uplynulých 30 rokov slovenská ekonomika napredovala a priblížila sa v bohatstve k priemeru EÚ. Slovensko bolo v porovnaní hrubého domáceho produktu (HDP) v parite kúpnej sily v 90-tych rokoch zhruba na polovici bohatstva zoskupenia krajín EÚ, teraz je na približne 70 %. Hoci Slovensko počas samostatnosti spravilo v ekonomike väčší progres ako Česko, za západnými susedmi stále zaostáva, pripomenuli pri príležitosti 30. výročia vzniku SR analytici.
"Podľa najnovších dát Eurostatu dosahoval vlani výkon českej ekonomiky v prepočte na obyvateľa v parite kúpnej sily celkovo 92 % priemeru krajín EÚ. Na Slovensku to bolo iba 69 %. Z pohľadu tohto ukazovateľa sa vlani roztvorili nožnice medzi ekonomickou výkonnosťou Česka a Slovenska do najväčšej šírky od roku 2001," priblížil hlavný ekonóm Trinity bank Lukáš Kovanda.
V absolútnych hodnotách sa u nás vyrobí takmer 20.000 eur ročne na hlavu, kým v Čechách asi 25.000 eur, produktivita českej ekonomiky je tak asi o štvrtinu vyššia, vyčíslil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Štruktúra ekonomík je stále veľmi podobná, obe krajiny vytvárajú veľkú časť pridanej hodnoty v priemysle (25-28 %). Zvyšok tvoria predovšetkým služby a rádovo nižšie príspevky prichádzajú z iných sektorov, ako napríklad verejná správa, či poľnohospodárstvo.
Posledné roky však ukazujú početné štrukturálne výzvy, ktorým slovenská ekonomika čelí. V ďalšom rozvoji nám podľa Horňáka bráni nízky podiel výdavkov na výskum a vývoj na HDP, ktorý patrí medzi najnižšie spomedzi všetkých krajín EÚ. Dlhodobý vývoj ukazuje postupný pokles kvality vzdelávania, ale aj slabší výkon univerzitného stupňa, kde sa v medzinárodných rebríčkoch slovenské vysoké školy umiestňujú výrazne horšie než univerzity v Českej republike.
Potenciálnym problémom obidvoch ekonomík môže byť podľa Kovandu závislosť na výrobe automobilov. Slovensko je v počte vyrobených vozidiel na obyvateľa svetovou jednotkou a Česko je hneď na druhom mieste. "Na Slovensku, ktoré má 5,5 milióna obyvateľov, sa vyrobí viac automobilov ako napríklad v Taliansku alebo Británii, ktoré majú 60, resp. takmer 70 miliónov obyvateľov," pripomenul analytik. Automobily a súčiastky tvoria v Česku približne 20 % exportu a na Slovensku dokonca 30 %. "V obidvoch krajinách je závislosť silná a predstavuje značné riziko už pre najbližšie roky," dodal Kovanda.
Pre hodnotenie posunu Slovenska je podľa Horňáka dôležitá nielen kvantitatívna stránka (napríklad rast HDP), ale aj jeho pretavenie do životných podmienok obyvateľstva. Čiastkové indikátory, ale aj súhrnnejšie indexy ukazujú, že kvalita života na Slovensku za posledných 30 rokov výrazne vzrástla.
Index ľudského rozvoja, sledujúci štyri dimenzie rozvoja ekonomiky - priemernú dĺžku života pri narodení, priemerný počet rokov školskej dochádzky, predpokladaný počet rokov vzdelávania a hrubý národný dôchodok na obyvateľa -, ukazuje výrazný posun v životnej úrovni. Index v SR vzrástol z úrovne 0,69 v roku 1990 na 0,85 v roku 2021, čím sa krajina zaradila medzi tie najvyspelejšie. Česko v roku 2021 dosiahlo hodnotu 0,89 oproti 0,74 z roku 1990.
"Podľa najnovších dát Eurostatu dosahoval vlani výkon českej ekonomiky v prepočte na obyvateľa v parite kúpnej sily celkovo 92 % priemeru krajín EÚ. Na Slovensku to bolo iba 69 %. Z pohľadu tohto ukazovateľa sa vlani roztvorili nožnice medzi ekonomickou výkonnosťou Česka a Slovenska do najväčšej šírky od roku 2001," priblížil hlavný ekonóm Trinity bank Lukáš Kovanda.
V absolútnych hodnotách sa u nás vyrobí takmer 20.000 eur ročne na hlavu, kým v Čechách asi 25.000 eur, produktivita českej ekonomiky je tak asi o štvrtinu vyššia, vyčíslil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Štruktúra ekonomík je stále veľmi podobná, obe krajiny vytvárajú veľkú časť pridanej hodnoty v priemysle (25-28 %). Zvyšok tvoria predovšetkým služby a rádovo nižšie príspevky prichádzajú z iných sektorov, ako napríklad verejná správa, či poľnohospodárstvo.
Posledné roky však ukazujú početné štrukturálne výzvy, ktorým slovenská ekonomika čelí. V ďalšom rozvoji nám podľa Horňáka bráni nízky podiel výdavkov na výskum a vývoj na HDP, ktorý patrí medzi najnižšie spomedzi všetkých krajín EÚ. Dlhodobý vývoj ukazuje postupný pokles kvality vzdelávania, ale aj slabší výkon univerzitného stupňa, kde sa v medzinárodných rebríčkoch slovenské vysoké školy umiestňujú výrazne horšie než univerzity v Českej republike.
Potenciálnym problémom obidvoch ekonomík môže byť podľa Kovandu závislosť na výrobe automobilov. Slovensko je v počte vyrobených vozidiel na obyvateľa svetovou jednotkou a Česko je hneď na druhom mieste. "Na Slovensku, ktoré má 5,5 milióna obyvateľov, sa vyrobí viac automobilov ako napríklad v Taliansku alebo Británii, ktoré majú 60, resp. takmer 70 miliónov obyvateľov," pripomenul analytik. Automobily a súčiastky tvoria v Česku približne 20 % exportu a na Slovensku dokonca 30 %. "V obidvoch krajinách je závislosť silná a predstavuje značné riziko už pre najbližšie roky," dodal Kovanda.
Pre hodnotenie posunu Slovenska je podľa Horňáka dôležitá nielen kvantitatívna stránka (napríklad rast HDP), ale aj jeho pretavenie do životných podmienok obyvateľstva. Čiastkové indikátory, ale aj súhrnnejšie indexy ukazujú, že kvalita života na Slovensku za posledných 30 rokov výrazne vzrástla.
Index ľudského rozvoja, sledujúci štyri dimenzie rozvoja ekonomiky - priemernú dĺžku života pri narodení, priemerný počet rokov školskej dochádzky, predpokladaný počet rokov vzdelávania a hrubý národný dôchodok na obyvateľa -, ukazuje výrazný posun v životnej úrovni. Index v SR vzrástol z úrovne 0,69 v roku 1990 na 0,85 v roku 2021, čím sa krajina zaradila medzi tie najvyspelejšie. Česko v roku 2021 dosiahlo hodnotu 0,89 oproti 0,74 z roku 1990.
