Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Inštalovaná kapacita veternej energie v Maďarsku, Slovinsku, Českej a Slovenskej republike podľa asociácií predstavovala v decembri 2022 spolu 0,675 GW.
Autor TASR
Bratislava 6. júna (TASR) - Viaceré asociácie a think-tanky zamerané na podporu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a na boj s klimatickou zmenou z regiónu strednej Európy vyzvali vlády, aby využili revíziu národných energetických a klimatických plánov (NECP) na zvýšenie svojich cieľov v oblasti veternej energie. Viac OZE totiž krajinám umožní využívať výhody ako čistú, bezpečnú a lacnú energiu či udržanie konkurencieschopnosti ich ekonomík. Do výzvy sa zapojili Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI), Komora obnovitelných zdrojů energie, E3G, Energiaklub, Windex Energy a WindEurope.
"Ak chce Slovensko dobehnúť stratený čas a dosiahnuť svoje ciele v oblasti inštalovaného výkonu veterných elektrární, musí na súčasné pozitívne zmeny nadviazať. Napriek tvrdeniam niektorých odporcov veternej energetiky má Slovensko významný potenciál veternej energie a musí ho využiť," uviedol riaditeľ SAPI Ján Karaba.
Inštalovaná kapacita veternej energie v Maďarsku, Slovinsku, Českej a Slovenskej republike podľa asociácií predstavovala v decembri 2022 spolu 0,675 GW. Celková kapacita veternej energie pritom podľa nich môže v uvedených štyroch krajinách do roku 2030 dosiahnuť 2 až 5,4 GW. Ak budú krajiny v regióne využívať viac energie z obnoviteľných zdrojov, spotrebitelia môžu podľa nich očakávať pokles cien elektrickej energie v roku 2030 až o 29 %.
Asociácie preto žiadajú jednotlivé vlády o zvýšenie svojich cieľov v oblasti veternej energie. Česko by podľa nich malo zvýšiť svoj cieľ v oblasti veternej energie do roku 2030 na 1000 až 1600 MW, Maďarsko do roku 2030 z 329 MW na 4000 MW, o zvýšenie svojich cieľov v oblasti veternej energie a Slovensko do roku 2030 z 500 MW na 667 MW.
"Príspevok strednej a východnej Európy bude mať zásadný význam pre dosiahnutie nového cieľa EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie do roku 2030, ale aj pre zabezpečenie konkurencieschopnosti a strategickej energetickej autonómie regiónu. Veterná energia na pevnine je ústrednou zložkou udržateľného energetického mixu a vyváženého energetického systému," uviedol vedúci spolupracovník E3G pre strednú a východnú Európu Genady Kondarev.
"Ak chce Slovensko dobehnúť stratený čas a dosiahnuť svoje ciele v oblasti inštalovaného výkonu veterných elektrární, musí na súčasné pozitívne zmeny nadviazať. Napriek tvrdeniam niektorých odporcov veternej energetiky má Slovensko významný potenciál veternej energie a musí ho využiť," uviedol riaditeľ SAPI Ján Karaba.
Inštalovaná kapacita veternej energie v Maďarsku, Slovinsku, Českej a Slovenskej republike podľa asociácií predstavovala v decembri 2022 spolu 0,675 GW. Celková kapacita veternej energie pritom podľa nich môže v uvedených štyroch krajinách do roku 2030 dosiahnuť 2 až 5,4 GW. Ak budú krajiny v regióne využívať viac energie z obnoviteľných zdrojov, spotrebitelia môžu podľa nich očakávať pokles cien elektrickej energie v roku 2030 až o 29 %.
Asociácie preto žiadajú jednotlivé vlády o zvýšenie svojich cieľov v oblasti veternej energie. Česko by podľa nich malo zvýšiť svoj cieľ v oblasti veternej energie do roku 2030 na 1000 až 1600 MW, Maďarsko do roku 2030 z 329 MW na 4000 MW, o zvýšenie svojich cieľov v oblasti veternej energie a Slovensko do roku 2030 z 500 MW na 667 MW.
"Príspevok strednej a východnej Európy bude mať zásadný význam pre dosiahnutie nového cieľa EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie do roku 2030, ale aj pre zabezpečenie konkurencieschopnosti a strategickej energetickej autonómie regiónu. Veterná energia na pevnine je ústrednou zložkou udržateľného energetického mixu a vyváženého energetického systému," uviedol vedúci spolupracovník E3G pre strednú a východnú Európu Genady Kondarev.
