Bratislava 14. augusta (TASR) - Automatizácia výroby a inovácie vo firmách budú v najbližších rokoch narastať. Ľudí z výrobných hál tak môžu vytesniť stroje. Na druhej strane však začne rásť dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile. Ľudia sa tak budú môcť zamestnať napríklad vo vývoji. Tieto zmeny očakávajú personalisti.

"Trendy sú jasné. Počet pracovných miest bude klesať na úkor automatizácie, ale voľné pracovné zdroje, ktoré budú schopné pretransformovať svoje schopnosti do nových požiadaviek, nájdu uplatnenie v podporných a servisných službách, vývoji, výskume, ako aj obsluhe nových technológií. Pre ďalšie generácie bude IT gramotnosť na vysokej úrovni nutnosť, ale aj samozrejmosť," skonštatoval výkonný riaditeľ personálnej agentúry Express People Peter Dosedla.

Upozornil na štúdiu nemeckého ministerstva práce z marca tohto roka. Vyplýva z nej, že do 20 rokov bude možné odbúrať 47 % zamestnancov súčasných profesií v USA a 42 % v Nemecku práve vďaka automatizácii. "Generálne to však nemusí znamenať, že dôjde k poklesu zamestnanosti o tieto percentá, pretože aj automatizácia predstavuje zamestnanosť, avšak viac v kvalifikovaných pozíciách. S tým je spojené a nutné aj preorientovanie vzdelávania smerom k technológiám a smart systémom," podotkol Dosedla.

Podobný názor má aj generálny riaditeľ McRoy Group Luboš Sirota. Podľa neho automatizácia vo firmách bude negatívnym javom iba vtedy, ak spoločnosť nedokáže na túto zmenu zareagovať. Podľa neho je potrebné urobiť zásadnú reformu školstva a vybudovať znalostnú ekonomiku. "Ak sa tak nestane, bude pribúdať nezamestnaných bez adekvátnej kvalifikácie a bez šance nájsť si prácu. Ak ale túto výzvu zvládneme, môžeme ťažiť z vyššej produktivity a rastu odvetví s vyššou tvorbou pridanej hodnoty. Žiaľ, dnes sa o znalostnej ekonomike viac rozpráva, než sa pre jej rozvíjanie reálne robí," tvrdí Sirota.

Podľa personalistov v súčasnosti automatizáciu výroby využívajú napríklad automobilky. "Nemecké štatistiky hovoria o tom, že hodina práce robota v automobilke stojí 3 až 5 eur na hodinu, pričom ľudská práca stojí 30 až 50 eur na hodinu. Je samozrejmé, že je nutná počiatočná investícia, pričom práve automobilový priemysel predstavuje odvetvie, kde to je rýchlo realizovateľné," konštatuje Dosedla.

Nahrádzaním ľudského kapitálu strojmi sa zaoberajú aj ministri práce. Diskutovali o tom aj počas stretnutia v Seredi v rámci slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie. Minister práce Ján Richter (Smer-SD) upozornil na to, že bude kategória ľudí, ktorá nebude potrebná kvôli novým technológiám, ako aj kategória, ktorá sa im bude musieť vedieť vzdelanostne prispôsobiť. "SK PRES sa obrátilo na Európsky hospodársky a sociálny výbor s požiadavkou urýchlene pripraviť analýzu, na základe ktorej bude možné vypracovať adekvátne opatrenia. Slovensko v rámci projektu Sektorovo riadené inovácie pripraví národnú analýzu v spolupráci so sektorovými radami," priblížil tlačový odbor rezortu práce.