Attack on Prime Minister
News in English
V prieskume makléri zhodnotili, aké najčastejšie chyby robia klienti v oblasti investovania a sporenia.
Autor TASR
Bratislava 14. januára (TASR) – Využívanie nevýhodných sporiacich produktov, predčasný výber úspor či nevhodne zvolené investičné produkty. Takéto chyby robia najčastejšie Slováci, keď sa rozhodnú odkladať si finančné prostriedky bokom. Ukázal to prieskum finančno-sprostredkovateľskej spoločnosti FinGo.sk.
V prieskume makléri zhodnotili, aké najčastejšie chyby robia klienti v oblasti investovania a sporenia. "Až 72 % klientov na sporenie využíva staré a nevýhodné sporiace produkty s nízkym úročením. Šesť z 10 klientov nedodržiava investičný horizont a viac ako polovica ľudí má na investičné ciele zvolené nevhodné produkty," priblížil riaditeľ pre investície a zlato vo FinGO.sk František Burda.
Zlou správou je aj to, že až 56 % klientov si nevie správne sporiť ani na dôchodok. "Klienti nemajú založený druhý dôchodkový pilier alebo si v ňom sporia v nesprávnych fondoch. A to by sa dalo označiť za jeden z najväčších finančných prešľapov, ktorého následky si však uvedomia až o 25 či 35 rokov, keď budú odchádzať do dôchodku," konštatuje Burda.
Bežné sporiace produkty, ako boli vkladné knižky, neskôr sporiace účty alebo termínované vklady v súčasnosti podľa FinGo.sk ponúkajú slabé alebo takmer žiadne zhodnotenie, a tak na nich viac ľudia strácajú ako zarábajú.
Ľudom sa nevypláca ani nedodržanie investičného horizontu, keď vyberajú peniaze zo sporiacich produktov predčasne. Takto koná až 60 % Slovákov. "Ľudí často vyplaší zopár negatívnych správ, a tak húfne rušia investície alebo vyberajú len malé zisky. Čas však zohráva v investovaní podstatnú rolu a čím dlhšie nechajú peniaze zarábať, tým lepší výnos môžu dosiahnuť," vysvetľuje Burda. Akcie, akciové fondy, indexové fondy a investičné zlato patria do dlhodobého investovania, čiže na týchto sporiacich produktoch si podľa Burdu treba sporiť päť a viac rokov.
Prieskum tiež ukázal, že 56 % ľudí nevie správne sporiť na dôchodok. Nemá druhý pilier alebo si v ňom sporia klienti v nesprávnych fondoch. "Väčšina ľudí si v druhom pilieri sporí v garantovaných fondoch, ktoré ich peniaze zhodnocujú veľmi konzervatívne. Niektoré nezarábajú vôbec a ich zhodnotenie v súčasnosti neprekoná ani infláciu. Sú určené skôr pre staršiu generáciu, ktorá dovŕši dôchodkový vek v horizonte kratšom ako 15 rokov," vysvetľuje Burda s tým, že negarantované fondy ponúkajú podstatne vyšší výnos, vhodné sú pre toho, kto si na dôchodok bude sporiť dlhšie ako 15 rokov. Na zmenu fondu v druhom pilieri pritom stačí jednoduchý formulár, ktorý je možné stiahnuť si napríklad z internetovej stránky dôchodkovej správcovskej spoločnosti.
Nevhodné produkty a nerozlišovanie medzi krátkodobými a dlhodobými investíciami sa týka 55 % Slovákov. Úspory nerozdeľuje do viacerých produktov alebo investuje len do jedného produktu až 38 % Slovákov. "Investičné portfólio klienta by malo byť širšie a rozdelené na produkty s kratším sporením, na ktoré môžu siahnuť v prípade nepredvídaných udalostí a produkty s dlhším sporiacim horizontom, kde nechajú peniaze zarábať," dodáva Burda.
V prieskume makléri zhodnotili, aké najčastejšie chyby robia klienti v oblasti investovania a sporenia. "Až 72 % klientov na sporenie využíva staré a nevýhodné sporiace produkty s nízkym úročením. Šesť z 10 klientov nedodržiava investičný horizont a viac ako polovica ľudí má na investičné ciele zvolené nevhodné produkty," priblížil riaditeľ pre investície a zlato vo FinGO.sk František Burda.
Zlou správou je aj to, že až 56 % klientov si nevie správne sporiť ani na dôchodok. "Klienti nemajú založený druhý dôchodkový pilier alebo si v ňom sporia v nesprávnych fondoch. A to by sa dalo označiť za jeden z najväčších finančných prešľapov, ktorého následky si však uvedomia až o 25 či 35 rokov, keď budú odchádzať do dôchodku," konštatuje Burda.
Bežné sporiace produkty, ako boli vkladné knižky, neskôr sporiace účty alebo termínované vklady v súčasnosti podľa FinGo.sk ponúkajú slabé alebo takmer žiadne zhodnotenie, a tak na nich viac ľudia strácajú ako zarábajú.
Ľudom sa nevypláca ani nedodržanie investičného horizontu, keď vyberajú peniaze zo sporiacich produktov predčasne. Takto koná až 60 % Slovákov. "Ľudí často vyplaší zopár negatívnych správ, a tak húfne rušia investície alebo vyberajú len malé zisky. Čas však zohráva v investovaní podstatnú rolu a čím dlhšie nechajú peniaze zarábať, tým lepší výnos môžu dosiahnuť," vysvetľuje Burda. Akcie, akciové fondy, indexové fondy a investičné zlato patria do dlhodobého investovania, čiže na týchto sporiacich produktoch si podľa Burdu treba sporiť päť a viac rokov.
Prieskum tiež ukázal, že 56 % ľudí nevie správne sporiť na dôchodok. Nemá druhý pilier alebo si v ňom sporia klienti v nesprávnych fondoch. "Väčšina ľudí si v druhom pilieri sporí v garantovaných fondoch, ktoré ich peniaze zhodnocujú veľmi konzervatívne. Niektoré nezarábajú vôbec a ich zhodnotenie v súčasnosti neprekoná ani infláciu. Sú určené skôr pre staršiu generáciu, ktorá dovŕši dôchodkový vek v horizonte kratšom ako 15 rokov," vysvetľuje Burda s tým, že negarantované fondy ponúkajú podstatne vyšší výnos, vhodné sú pre toho, kto si na dôchodok bude sporiť dlhšie ako 15 rokov. Na zmenu fondu v druhom pilieri pritom stačí jednoduchý formulár, ktorý je možné stiahnuť si napríklad z internetovej stránky dôchodkovej správcovskej spoločnosti.
Nevhodné produkty a nerozlišovanie medzi krátkodobými a dlhodobými investíciami sa týka 55 % Slovákov. Úspory nerozdeľuje do viacerých produktov alebo investuje len do jedného produktu až 38 % Slovákov. "Investičné portfólio klienta by malo byť širšie a rozdelené na produkty s kratším sporením, na ktoré môžu siahnuť v prípade nepredvídaných udalostí a produkty s dlhším sporiacim horizontom, kde nechajú peniaze zarábať," dodáva Burda.
