Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
ECB v roku 2014 zaviedla zápornú úrokovú sadzbu z vkladov s cieľom odvrátiť hrozbu deflácie.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 23. apríla (TASR) - Člen Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB) Benoit Coeure nevidí dôvod na zavedenie tzv. viacúrovňových vkladov, ktoré by oslobodilo banky aspoň od časti poplatku za uloženie svojej hotovosti v ECB. Uviedol to v rozhovore pre utorkové vydanie nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ).
ECB v roku 2014 zaviedla zápornú úrokovú sadzbu z vkladov s cieľom odvrátiť hrozbu deflácie. To znamená, že banky platia ECB za to, aby si v nej cez noc bezpečne "zaparkovali" svoje financie. Komerčné finančné ústavy sa však už dlhšie sťažujú, že záporné sadzby škodia úverom.
Podľa Coeurea by sa však banky mali zamerať skôr na svoje náklady, a nepripisovať vinu za malé zisky negatívnej úrokovej sadzbe ECB. Naznačil tiež, že nadchádzajúce kolo lacných viacročných pôžičiek bankám (TLTRO) by nemalo byť také veľkorysé ako predchádzajúce.
Coeure pre FAZ povedal, že v súčasnej situácii nevidí dôvod na vytvorenie viacúrovňových vkladov, ktoré by ochránilo veriteľov aspoň pred niektorými dodatočnými nákladmi na udržanie nadbytočnej likvidity. Banky v eurozóne totiž platia ročne poplatok vo výške 0,40 % z časti ich nadbytočných rezerv. Pridal sa tak k ďalším členom Rady guvernérov ECB, ktorí majú výhrady k viacúrovňovému systému.
Záporné úroky zaviedli centrálne banky aj v iných krajinách, napríklad v Japonsku a Švajčiarsku. ECB pritom uviedla, že neplánuje zvyšovať sadzby minimálne do konca tohto roka. Finančné trhy odhadujú, že so zvyšovaním nezačne skôr ako v roku 2021.
Coeure dodal, že podmienky nových cielených dlhodobejších refinančných operácií (TLTRO), ktoré ECB pravdepodobne predstaví v júni, budú odrážať zlepšené úverové podmienky na trhu v porovnaní s predchádzajúcom kolom lacných úverov v roku 2016.
Vyjadril sa aj k hospodárskemu rastu eurozóny. "V druhej polovici roka očakávame návrat k rastu. Nie sú žiadne dôvody na príliš chmúrne myšlienky,“ vyhlásil.
ECB v roku 2014 zaviedla zápornú úrokovú sadzbu z vkladov s cieľom odvrátiť hrozbu deflácie. To znamená, že banky platia ECB za to, aby si v nej cez noc bezpečne "zaparkovali" svoje financie. Komerčné finančné ústavy sa však už dlhšie sťažujú, že záporné sadzby škodia úverom.
Podľa Coeurea by sa však banky mali zamerať skôr na svoje náklady, a nepripisovať vinu za malé zisky negatívnej úrokovej sadzbe ECB. Naznačil tiež, že nadchádzajúce kolo lacných viacročných pôžičiek bankám (TLTRO) by nemalo byť také veľkorysé ako predchádzajúce.
Coeure pre FAZ povedal, že v súčasnej situácii nevidí dôvod na vytvorenie viacúrovňových vkladov, ktoré by ochránilo veriteľov aspoň pred niektorými dodatočnými nákladmi na udržanie nadbytočnej likvidity. Banky v eurozóne totiž platia ročne poplatok vo výške 0,40 % z časti ich nadbytočných rezerv. Pridal sa tak k ďalším členom Rady guvernérov ECB, ktorí majú výhrady k viacúrovňovému systému.
Záporné úroky zaviedli centrálne banky aj v iných krajinách, napríklad v Japonsku a Švajčiarsku. ECB pritom uviedla, že neplánuje zvyšovať sadzby minimálne do konca tohto roka. Finančné trhy odhadujú, že so zvyšovaním nezačne skôr ako v roku 2021.
Coeure dodal, že podmienky nových cielených dlhodobejších refinančných operácií (TLTRO), ktoré ECB pravdepodobne predstaví v júni, budú odrážať zlepšené úverové podmienky na trhu v porovnaní s predchádzajúcom kolom lacných úverov v roku 2016.
Vyjadril sa aj k hospodárskemu rastu eurozóny. "V druhej polovici roka očakávame návrat k rastu. Nie sú žiadne dôvody na príliš chmúrne myšlienky,“ vyhlásil.
