Brusel 20. decembra (TASR) – Lídri Európskej únie (EÚ) po nočných rokovaniach potvrdili dohodu o bankovej únii. Na základe tejto dohody by sa tak na záchranu bánk už nemali skladať daňoví poplatníci. Finančné domy v Európe by mali byť zachraňované z tzv. rezolučného fondu, do ktorého by mali prispievať samotné banky. Fond by sa mal vytvoriť do 10 rokov a bude určený na sanáciu bánk.

V priebehu roka 2014 musí túto dohodu ešte potvrdiť Európsky parlament (EP). Stať by sa tak malo do májových volieb. Parlament však s dohodou o bankovej únii veľmi spokojný nie je. Predseda EP Martin Schulz sa už vo štvrtok vyjadril, že návrh vytvoriť fond na záchranu bánk považuje za "znepokojujúci" a "vzdialený" od názoru europoslancov. Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa však po skončení rokovania vyjadrila, že dohoda o bankovej únii je kompromisom, ktorý podporili všetci premiéri.

Návrhu, aby členské štáty EÚ podpisovali zmluvy s Európskou komisiou (EK), v ktorých sa zaviažu k plneniu reforiem, by sa mali premiéri venovať až na júnovom summite v budúcom roku. Aj slovenský premiér Robert Fico ešte pred začiatkom summitu upozornil, že lídri členských štátov únie nepoznajú presné detaily tohto návrhu a bude sa musieť ešte doladiť. Pravdepodobne to je jeden z dôvodov, prečo sa táto téma presúva do budúceho roka.

Banková únia bude chrániť rozpočty členských štátov EÚ

Európska rada prijala na poslednom tohtoročnom summite v Bruseli historické rozhodnutia. Takto zhodnotil jej závery po skončení dvojdňových rokovaní slovenský premiér Robert Fico. Premiéri členských štátov Európskej únie (EÚ) sa totiž jednoznačne zhodli na detailoch vytvorenia bankovej únie. "Vytvorenie bankovej únie vítame, pretože ide o súhrn rozhodnutí a mechanizmov, ktoré búdu chrániť štátne rozpočty a štáty pred výdavkami, ktoré by bolo možno niekedy v budúcnosti treba použiť na sanáciu bánk," priblížil Fico.

Foto: FOTO TASR/AP

Zároveň vyčíslil, že na záchranu finančných domov v únii museli štáty v uplynulých rokoch vynaložiť štyri bilióny eur. "Tieto peniaze sa použili na to, aby sa banky zachránili. Inak by nám skolaboval celý finančný systém. Toto je cena, ktorú museli štáty zaplatiť za nezodpovedné správanie bánk," pripomenul.

Súčasťou bankovej únie je spoločný dohľad, ktorý bude vykonávať Európska centrálna banka (ECB). Dohliadať na finančné domy začne od budúceho roka. Premiéri taktiež odsúhlasili vytvorenie rezolučného systému mechanizmu, ktorý zadefinuje postup záchrany problémových bánk. "Tieto rozhodnutia bude prijímať rezolučná rada EÚ a budú sa prijímať jednoduchou väčšinou. Každý členský štát bude mať jeden hlas," doplnil premiér.

Pri samotnom ozdravení banky sa bude postupovať tak, že najprv za jej záchranu budú platiť akcionári banky, potom jej veritelia a až poslednou možnosťou je finančná pomoc z rezolučného fondu. "Prví musia za banku zaplatiť akcionári. Oni musia niesť primárnu zodpovednosť za to, v akom stave sa nachádza a aké konkrétne opatrenia urobila," zdôvodnil Fico.

V prípade problémov banky sa na jej záchrane už nemajú podieľať daňoví poplatníci. Namiesto toho sa vytvorí takzvaný rezolučný fond, z ktorého budú banky zachraňované. K dispozícii bude mať 55 miliárd eur a vzniknúť by mal v priebehu nasledujúcich desiatich rokoch. "Aj tento fond budú tvoriť príspevky bánk. Preto je veľmi dobré, že podstatná záťaž pri ozdravovaní bánk prejde najmä na majiteľov a akcionárov bánk," myslí si premiér.