Bratislava 19. augusta (TASR) – Štát by mal pri strategickom majetku chrániť národnú bezpečnosť Slovenskej republiky. Uviedli to dnes na tlačovej besede opoziční poslanci Národnej rady (NR) SR Miroslav Beblavý (Sieť) a Lucia Žitňanská (Most-Híd) pri predstavení návrhu zákona o ochrane národnej bezpečnosti pri predaji strategického majetku, ktorý bude predložený na septembrovú schôdzu parlamentu. Zákon má navrhovanú účinnosť 1. decembra 2014.

"Tento zákon nie je namierený proti konkrétnemu štátu alebo priemyslu, ale je to snaha systémovo riešiť ochranu strategického majetku, respektíve slovenský záujem pri jeho predaji. Bolo by naivné sa domnievať, že ten kto kupuje strategický majetok, ktorý sa nachádza na území SR, je vždy vedený komerčnou logikou. Niekedy sa oň môžu uchádzať aj spoločnosti, ktoré sú buď vlastnené štátom, alebo z nejakých iných dôvodov nemajú len komerčné záujmy, či pochádzajú z krajín ovládaných ľuďmi, ktorí sú pre nás bezpečnostným rizikom," zdôvodnil potrebu zákona Beblavý.

Fotogaléria: Z tlačovej konferencie Miroslava Beblavého a Lucie Žitňanskej




Prevod majetku

Foto: TASR/Martin Baumann

Strategickým majetkom bude podľa neho majetok, ktorý určí vláda v nariadení v oblasti obranyschopnosti, energetickej bezpečnosti alebo zabezpečenia iných životných potrieb SR. "Na prevod takéhoto majetku, či už medzi domácimi alebo zahraničnými osobami, bude potrebný súhlas vlády, inak bude tento prevod neplatný. Cieľom je pomenovať bezpečnostné riziká, ale vláda bude musieť zvážiť na základe podkladov tajných služieb, protimonopolného úradu a ministerstiev, do akej miery pozitívne vplyvy prípadného kupca prevažujú bezpečnostné riziká. Vláda bude za to niesť najvyššiu zodpovednosť," spresnil.



Vláda SR sa pri vydaní svojho stanoviska bude podľa Beblavého opierať o stanovisko Bezpečnostnej rady, ktorá by mala do 90 dní zabezpečiť vypracovanie podrobného podkladu o bezpečnostných rizikách, ale aj výhodách predaja pre Slovensko. "Za bezpečnostné riziko sa bude považovať napríklad to, ak ide o štátnu firmu z krajín mimo EÚ, NATO, OECD, teda z krajín mimo našich základných spojencov, alebo ak ide o firmu, ktorá bola sama, alebo jej majitelia v nedávnej minulosti boli riešení kriminálne, či pre otázky kartelu alebo podvodov," ozrejmil.

Podstata predkladaného zákona je podľa Žitňanskej teda "veľmi jednoduchá". "Zákon dáva pre prípad potreby vláde do ruky nástroj, aby mohla účinne chrániť verejný záujem, v tomto prípade národnú bezpečnosť štátu. Možnosť kontrolovať, kto sa stane majiteľom strategického majetku a v prípade bezpečnostného rizika zablokovať nadobudnutie majetku, poznajú aj v zahraničí. Nevymysleli sme nič neštandardné. Jednoducho musíme mať k dispozícii účinné, preventívne prostriedky, ktoré sú štandardom vo veľkých a vyspelých krajinách, akými sú napríklad Kanada, Austrália, Francúzsko alebo USA," doplnila Žitňanská.