Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Dôvodom požiadavky na dodatočný príspevok do rozpočtu EÚ je lepší vývoj ekonomiky v ostatných rokoch, než sa pôvodne očakávalo.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 24. októbra (TASR) - Európska únia žiada od Británie zaplatiť do európskeho rozpočtu navyše okolo 2,1 miliardy eur. Požiadavka prišla pritom v najnevhodnejšom čase, keď v Británii silnejú tlaky na odchod krajiny z EÚ. Informovali o tom denník Financial Times, agentúra AP a server BBC.
Dôvodom požiadavky na dodatočný príspevok do rozpočtu EÚ je lepší vývoj ekonomiky v ostatných rokoch, než sa pôvodne očakávalo. Londýn o tom však nechce ani počuť, keďže to znamená zhruba 20-% navýšenie oproti minuloročnému príspevku.
Suma je výsledkom nových prepočtov, ktoré do výkonu ekonomiky započítavajú aj príjmy z čiernej ekonomiky ako obchod s drogami, prostitúcia a podobne. Podľa Financial Times k štátom, ktoré by mali svoj príspevok do únijného rozpočtu navýšiť, patrí napríklad aj Holandsko. Jeho príspevok by mal byť vyšší o 642 miliónov eur. Zaujímavosťou je, že nová kalkulácia navyšuje príspevok aj pre s krízou zápasiace Taliansko, Grécko či Cyprus. Napríklad Grécko by malo zvýšiť svoj príspevok do rozpočtu EÚ o 89 miliónov eur a Cyprus o 42 miliónov eur.
Na druhej strane, do prvej päťky štátov, ktorým sa peniaze majú vracať, patria najväčšie ekonomiky Francúzsko a Nemecko, okrem nich Dánsko, Poľsko a Rakúsko. Najväčším "víťazom" v tomto smere je Francúzsko, ktoré by malo získať späť okolo 1 miliardy eur. Rabat pre Nemecko je vypočítaný na 779 miliónov eur a napríklad pre Poľsko na úrovni 316 miliónov eur.
Zdroj z britskej vlády na informácie reagoval, že požiadavka EÚ "je neprijateľná". Jeden z britských poslancov za Konzervatívnu stranu dodal, že Británia by mala jednoducho oznámiť, že to nezaplatí.
Podľa EÚ však ide o technickú, a nie politickú záležitosť, pričom s novou kalkuláciou súhlasili všetky členské štáty únie. Analytici ale upozorňujú na politické dôsledky v Británii, kde je stále populárnejšia Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) na čele ktorej stojí Nigel Farage. Očakáva sa, že protieurópske nálady sa týmto v ostrovnej krajine ešte zvýšia.
Dôvodom požiadavky na dodatočný príspevok do rozpočtu EÚ je lepší vývoj ekonomiky v ostatných rokoch, než sa pôvodne očakávalo. Londýn o tom však nechce ani počuť, keďže to znamená zhruba 20-% navýšenie oproti minuloročnému príspevku.
Suma je výsledkom nových prepočtov, ktoré do výkonu ekonomiky započítavajú aj príjmy z čiernej ekonomiky ako obchod s drogami, prostitúcia a podobne. Podľa Financial Times k štátom, ktoré by mali svoj príspevok do únijného rozpočtu navýšiť, patrí napríklad aj Holandsko. Jeho príspevok by mal byť vyšší o 642 miliónov eur. Zaujímavosťou je, že nová kalkulácia navyšuje príspevok aj pre s krízou zápasiace Taliansko, Grécko či Cyprus. Napríklad Grécko by malo zvýšiť svoj príspevok do rozpočtu EÚ o 89 miliónov eur a Cyprus o 42 miliónov eur.
Na druhej strane, do prvej päťky štátov, ktorým sa peniaze majú vracať, patria najväčšie ekonomiky Francúzsko a Nemecko, okrem nich Dánsko, Poľsko a Rakúsko. Najväčším "víťazom" v tomto smere je Francúzsko, ktoré by malo získať späť okolo 1 miliardy eur. Rabat pre Nemecko je vypočítaný na 779 miliónov eur a napríklad pre Poľsko na úrovni 316 miliónov eur.
Zdroj z britskej vlády na informácie reagoval, že požiadavka EÚ "je neprijateľná". Jeden z britských poslancov za Konzervatívnu stranu dodal, že Británia by mala jednoducho oznámiť, že to nezaplatí.
Podľa EÚ však ide o technickú, a nie politickú záležitosť, pričom s novou kalkuláciou súhlasili všetky členské štáty únie. Analytici ale upozorňujú na politické dôsledky v Británii, kde je stále populárnejšia Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) na čele ktorej stojí Nigel Farage. Očakáva sa, že protieurópske nálady sa týmto v ostrovnej krajine ešte zvýšia.
Cameron odmieta požiadavku na dodatočný príspevok do rozpočtu EÚ
Britský premiér David Cameron dnes odmietol požiadavku Európskej únie (EÚ), aby jeho vláda odviedla do spoločnej pokladnice európskeho bloku dodatočných 2,1 miliardy eur. Informovali o tom agentúry Reuters a AP.
Cameron totiž doma čelí veľkému tlaku členov svojej Konzervatívnej strany, ktorí presadzujú referendum o vystúpení Británie z EÚ. A Brusel v tejto situácii prišiel s požiadavkou, aby tie štáty, ktorých ekonomikám sa darí, ako je napríklad Británia, do decembra zvýšili svoj príspevok do rozpočtu EÚ.
Aj Holandsko by malo poslať EÚ ďalšie peniaze, presnejšie 642 miliónov eur. Minister financií Jeroen Dijsselbloem označil túto sumu za "nesmierne a nepríjemne prekvapujúcu".
Európska komisia im ale pripomína, že revíziu európskeho rozpočtu na základe vývoja hrubého domáceho produktu (HDP) členských štátov robí pravidelne a ich príspevky sa odvíjajú práve od výšky HDP. Takže, keď sa niektorému zo štátov mimoriadne darí a jeho HDP stúpne viac, ako sa očakávalo začiatkom roka, zvýši sa aj jeho príspevok do rozpočtu. A naopak, štátom, ktorým sa nedarilo a ich HDP bol nižší, únia adekvátnu časť ich príspevku vráti.
Cameron však vyhlásil, že EÚ trestá Britániu za to, že sa jej darí. Spolu s holandským premiérom Markom Ruttem už rokovali o spoločnom proteste. Žiada tiež, aby sa ministri financií zišli na mimoriadnej schôdzi, na ktorej by prediskutovali celú záležitosť.
Britský premiér David Cameron dnes odmietol požiadavku Európskej únie (EÚ), aby jeho vláda odviedla do spoločnej pokladnice európskeho bloku dodatočných 2,1 miliardy eur. Informovali o tom agentúry Reuters a AP.
Cameron totiž doma čelí veľkému tlaku členov svojej Konzervatívnej strany, ktorí presadzujú referendum o vystúpení Británie z EÚ. A Brusel v tejto situácii prišiel s požiadavkou, aby tie štáty, ktorých ekonomikám sa darí, ako je napríklad Británia, do decembra zvýšili svoj príspevok do rozpočtu EÚ.
Aj Holandsko by malo poslať EÚ ďalšie peniaze, presnejšie 642 miliónov eur. Minister financií Jeroen Dijsselbloem označil túto sumu za "nesmierne a nepríjemne prekvapujúcu".
Európska komisia im ale pripomína, že revíziu európskeho rozpočtu na základe vývoja hrubého domáceho produktu (HDP) členských štátov robí pravidelne a ich príspevky sa odvíjajú práve od výšky HDP. Takže, keď sa niektorému zo štátov mimoriadne darí a jeho HDP stúpne viac, ako sa očakávalo začiatkom roka, zvýši sa aj jeho príspevok do rozpočtu. A naopak, štátom, ktorým sa nedarilo a ich HDP bol nižší, únia adekvátnu časť ich príspevku vráti.
Cameron však vyhlásil, že EÚ trestá Britániu za to, že sa jej darí. Spolu s holandským premiérom Markom Ruttem už rokovali o spoločnom proteste. Žiada tiež, aby sa ministri financií zišli na mimoriadnej schôdzi, na ktorej by prediskutovali celú záležitosť.
