Emisné povolenky sú nástrojom Európskej únie na znižovanie emisií, ktorý však dlhé roky nefungoval tak, ako sa pôvodne zamýšľalo. Avšak vďaka vývoju v posledných mesiacoch je o ne záujem.
Autor TASR
Brusel/Praha 30. augusta (TASR) - Ceny emisných povoleniek sa po rokoch poklesu prudko zvyšujú. Profituje z toho energetický priemysel, zdražuje totiž elektrina.
Emisné povolenky sú nástrojom Európskej únie (EÚ) na znižovanie emisií, ktorý však dlhé roky nefungoval tak, ako sa pôvodne zamýšľalo. Avšak vďaka vývoju v posledných mesiacoch je o ne záujem. Ich cena v priebehu 1,5 roka vyskočila viac než päťkrát a po mnohých rokoch sa zdá, že začínajú plniť úlohu, pre ktorú boli vytvorené.
Keďže EÚ sa snaží o znižovanie emisií kysličníka uhličitého (CO2), veľké firmy - aktuálne asi 11.000 - si musia na každú vyprodukovanú tonu CO2 kúpiť na trhu povolenku, čo ich má podnietiť k prechodu na ekologickejšiu výrobu. Systém však takmer skolaboval, keďže pred desiatimi rokmi v čase krízy a nástupu obnoviteľných zdrojov bol na trh veľký objem povoleniek a výnimiek. Cena povoleniek sa prepadla z približne 20 eur na 3 eurá až 4 eurá za 1 tonu CO2.
Po rokoch diskusií však dospeli členské štáty EÚ k dohode o znížení objemu emisií v systéme približne o štvrtinu. "Emisná povolenka je veľmi politicky tvarovaná komodita. Dlho trvali rôzne neistoty, ako k nej budú štáty pristupovať. Myslím, že teraz sa trh konečne rozhodol veriť pripravenej reforme, ktorá má čoskoro začať platiť a má za úlohu tlačiť cenu povoleniek hore," uviedol pre české Hospodářské noviny (HN) energetický expert Jiří Gavora zo spoločnosti ENA.
Profituje z toho energetický sektor. So zvýšením cien povoleniek totiž zdražuje aj elektrina, ktorej cena od vlaňajšieho júla vyskočila o 60 %. A to podporuje aj akcie energetických firiem. Akcia českého koncernu ČEZ stúpla o 45 % a akcia nemeckej firmy RWE za 1 rok vzrástla približne o štvrtinu.
Najvýhodnejšie je zdraženie emisií CO2 pre čisté zdroje, či už tie obnoviteľné, alebo jadrové reaktory. Pre celú európsku energetiku je však hlavná otázka plynových elektrární. Práve tie totiž mali podľa pôvodných plánov nahradiť "špinavé" uhlie. Firmy ich po Európe mnoho postavili, pri prepade cien povoleniek okolo roku 2010 ich však často museli zatvárať.
Preto sú drahé emisie a elektrina pre plynové elektrárne dobrou správou. Niektorí hráči na trhu očakávajú, že obe komodity ešte porastú. Nemecká investičná banka Berenberg napríklad nedávno uviedla, že cena za emisné kvóty bude v roku 2020 minimálne 30 eur, nevylúčila ale ani cenu okolo 100 eur.
Gavora tvrdí, že porastie aj cena elektriny, a to minimálne do roku 2023. "V tom roku sa pretnú všetky negatívne faktory, teda hlavne nedostatočný prírastok nových zdrojov v kombinácii so zatváraním jadrových elektrární v Nemecku v roku 2022," hovorí.
Ak ceny povoleniek a elektriny zostanú na súčasných úrovniach alebo ešte porastú, je pravdepodobné, že plynové elektrárne a obnoviteľné zdroje začnú pomaly vytláčať tie uhoľné.
Emisné povolenky sú nástrojom Európskej únie (EÚ) na znižovanie emisií, ktorý však dlhé roky nefungoval tak, ako sa pôvodne zamýšľalo. Avšak vďaka vývoju v posledných mesiacoch je o ne záujem. Ich cena v priebehu 1,5 roka vyskočila viac než päťkrát a po mnohých rokoch sa zdá, že začínajú plniť úlohu, pre ktorú boli vytvorené.
Keďže EÚ sa snaží o znižovanie emisií kysličníka uhličitého (CO2), veľké firmy - aktuálne asi 11.000 - si musia na každú vyprodukovanú tonu CO2 kúpiť na trhu povolenku, čo ich má podnietiť k prechodu na ekologickejšiu výrobu. Systém však takmer skolaboval, keďže pred desiatimi rokmi v čase krízy a nástupu obnoviteľných zdrojov bol na trh veľký objem povoleniek a výnimiek. Cena povoleniek sa prepadla z približne 20 eur na 3 eurá až 4 eurá za 1 tonu CO2.
Po rokoch diskusií však dospeli členské štáty EÚ k dohode o znížení objemu emisií v systéme približne o štvrtinu. "Emisná povolenka je veľmi politicky tvarovaná komodita. Dlho trvali rôzne neistoty, ako k nej budú štáty pristupovať. Myslím, že teraz sa trh konečne rozhodol veriť pripravenej reforme, ktorá má čoskoro začať platiť a má za úlohu tlačiť cenu povoleniek hore," uviedol pre české Hospodářské noviny (HN) energetický expert Jiří Gavora zo spoločnosti ENA.
Profituje z toho energetický sektor. So zvýšením cien povoleniek totiž zdražuje aj elektrina, ktorej cena od vlaňajšieho júla vyskočila o 60 %. A to podporuje aj akcie energetických firiem. Akcia českého koncernu ČEZ stúpla o 45 % a akcia nemeckej firmy RWE za 1 rok vzrástla približne o štvrtinu.
Najvýhodnejšie je zdraženie emisií CO2 pre čisté zdroje, či už tie obnoviteľné, alebo jadrové reaktory. Pre celú európsku energetiku je však hlavná otázka plynových elektrární. Práve tie totiž mali podľa pôvodných plánov nahradiť "špinavé" uhlie. Firmy ich po Európe mnoho postavili, pri prepade cien povoleniek okolo roku 2010 ich však často museli zatvárať.
Preto sú drahé emisie a elektrina pre plynové elektrárne dobrou správou. Niektorí hráči na trhu očakávajú, že obe komodity ešte porastú. Nemecká investičná banka Berenberg napríklad nedávno uviedla, že cena za emisné kvóty bude v roku 2020 minimálne 30 eur, nevylúčila ale ani cenu okolo 100 eur.
Gavora tvrdí, že porastie aj cena elektriny, a to minimálne do roku 2023. "V tom roku sa pretnú všetky negatívne faktory, teda hlavne nedostatočný prírastok nových zdrojov v kombinácii so zatváraním jadrových elektrární v Nemecku v roku 2022," hovorí.
Ak ceny povoleniek a elektriny zostanú na súčasných úrovniach alebo ešte porastú, je pravdepodobné, že plynové elektrárne a obnoviteľné zdroje začnú pomaly vytláčať tie uhoľné.