MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
Za minulý rok HDP podľa odhadu ministerstva klesol o 0,6 %. Aj to je horší odhad oproti predchádzajúcej prognóze - v tej očakávali analytici rezortu financií pokles presne o 0,5 %.
Autor TASR
Praha 25. januára (TASR) - Česká ekonomika podľa čerstvej makroekonomickej prognózy ministerstva financií vzrastie tento rok o 1,2 % a dostane sa na predcovidovú úroveň. Tento rok okrem toho urobí pomyselnú bodku za vysokou infláciou. Tá by sa totiž väčšinu roka mala držať pod 3 %. Informoval o tom server iDnes.cz.
Ministerstvo síce odhad rastu hrubého domáceho produktu (HDP) v porovnaní s prognózou z minulého roka výrazne zhoršilo (čakalo, že tento rok vzrastie ekonomika o 1,9 %), napriek tomu má Česko zaznamenať rýchlejší rast než eurozóna. Tá podľa odhadov vzrastie iba o 0,7 %. Prognózovaný rast tak dostane ekonomickú výkonnosť Českej republiky na predcovidovú úroveň z roku 2019.
Za minulý rok HDP podľa odhadu ministerstva klesol o 0,6 %. Aj to je horší odhad oproti predchádzajúcej prognóze - v tej očakávali analytici rezortu financií pokles presne o 0,5 %. Ministerstvo zhoršenie odhadu oproti novembrovej prognóze vysvetľuje presnejšími a rovnako horšími ekonomickými údajmi Českého štatistického úradu (ČSÚ). Minister financií Zbyněk Stanjura k tomu doplnil, že výkonnosť ekonomiky v tomto roku by nijako nemal ovplyvniť odklon od ruských fosílnych palív.
Čo sa týka inflácie, tá za minulý rok dosiahla v priemere 10,7 %. Tento rok by sa podľa ministerstva mala väčšinu roka pohybovať v medziročnom vyjadrení pod 3 %, teda v hornej hranici tolerančného pásma Českej národnej banky (ČNB). Jej cieľom je inflácia na úrovni 2 %.
Za celý rok 2024 ministerstvo financií prognózuje infláciu na hodnote 3,1 %. Zásadná pre presnejší odhad celej tohtoročnej inflácie bude tá januárová, keďže v januári obchodníci v Česku tradične preceňujú svoj tovar a služby. Štatistici ju zverejnia 15. februára.
Mzdy podľa januárovej prognózy ministerstva financií vzrastú tento rok o 6,6 %. Vzhľadom na infláciu tak po dvoch rokoch dôjde k reálnemu rastu miezd. Tie za ostatné dva roky klesli v dôsledku inflácie o 8 %.
Miera nezamestnanosti má aj tento rok zotrvať na nízkej úrovni, okolo 2,8 %. Práve pretrvávajúce napätie na trhu práce, keď firmám chýbajú pracovníci, nedovolí podľa ministerstva výraznejšie spomalenie rastu miezd.
Minister financií okrem toho uviedol, že chce čo najviac spružniť pracovný trh. Plánuje napríklad uľahčiť ukončenie pracovného pomeru tak, že by bolo možné dať výpoveď bez udania dôvodu. "Kedy inokedy než teraz, keď je prakticky nulová nezamestnanosť. ODS bude navrhovať výpoveď bez udania dôvodu," povedal Stanjura novinárom.
Výpoveď bez udania dôvodu je jedným z opatrení, ktoré navrhuje Národná ekonomická rada vlády (NERV) s cieľom podporiť rast českej ekonomiky. Tých je celkovo 37, čo je podľa Stanjuru príliš. "Chceli sme, aby z nich NERV vytypovala päť, sedem. Teraz to bude musieť urobiť vláda. Flexibilnejší pracovný trh je z nich najdôležitejší. Budeme sa usilovať ho rozvoľniť," povedal.
Na tlačovej konferencii, kde rezort predstavil aktuálnu prognózu aj plány do budúcnosti, minister uviedol, že by rád zrušil zaručenú mzdu, ktorá podľa neho zamestnávateľom zbytočne komplikuje prácu. Zároveň odmieta zníženie zdanenia nízkopríjmových skupín, čo je tiež jedno z opatrení, ktoré navrhuje Národná ekonomická rada vlády.
Ministerstvo síce odhad rastu hrubého domáceho produktu (HDP) v porovnaní s prognózou z minulého roka výrazne zhoršilo (čakalo, že tento rok vzrastie ekonomika o 1,9 %), napriek tomu má Česko zaznamenať rýchlejší rast než eurozóna. Tá podľa odhadov vzrastie iba o 0,7 %. Prognózovaný rast tak dostane ekonomickú výkonnosť Českej republiky na predcovidovú úroveň z roku 2019.
Za minulý rok HDP podľa odhadu ministerstva klesol o 0,6 %. Aj to je horší odhad oproti predchádzajúcej prognóze - v tej očakávali analytici rezortu financií pokles presne o 0,5 %. Ministerstvo zhoršenie odhadu oproti novembrovej prognóze vysvetľuje presnejšími a rovnako horšími ekonomickými údajmi Českého štatistického úradu (ČSÚ). Minister financií Zbyněk Stanjura k tomu doplnil, že výkonnosť ekonomiky v tomto roku by nijako nemal ovplyvniť odklon od ruských fosílnych palív.
Čo sa týka inflácie, tá za minulý rok dosiahla v priemere 10,7 %. Tento rok by sa podľa ministerstva mala väčšinu roka pohybovať v medziročnom vyjadrení pod 3 %, teda v hornej hranici tolerančného pásma Českej národnej banky (ČNB). Jej cieľom je inflácia na úrovni 2 %.
Za celý rok 2024 ministerstvo financií prognózuje infláciu na hodnote 3,1 %. Zásadná pre presnejší odhad celej tohtoročnej inflácie bude tá januárová, keďže v januári obchodníci v Česku tradične preceňujú svoj tovar a služby. Štatistici ju zverejnia 15. februára.
Mzdy podľa januárovej prognózy ministerstva financií vzrastú tento rok o 6,6 %. Vzhľadom na infláciu tak po dvoch rokoch dôjde k reálnemu rastu miezd. Tie za ostatné dva roky klesli v dôsledku inflácie o 8 %.
Miera nezamestnanosti má aj tento rok zotrvať na nízkej úrovni, okolo 2,8 %. Práve pretrvávajúce napätie na trhu práce, keď firmám chýbajú pracovníci, nedovolí podľa ministerstva výraznejšie spomalenie rastu miezd.
Minister financií okrem toho uviedol, že chce čo najviac spružniť pracovný trh. Plánuje napríklad uľahčiť ukončenie pracovného pomeru tak, že by bolo možné dať výpoveď bez udania dôvodu. "Kedy inokedy než teraz, keď je prakticky nulová nezamestnanosť. ODS bude navrhovať výpoveď bez udania dôvodu," povedal Stanjura novinárom.
Výpoveď bez udania dôvodu je jedným z opatrení, ktoré navrhuje Národná ekonomická rada vlády (NERV) s cieľom podporiť rast českej ekonomiky. Tých je celkovo 37, čo je podľa Stanjuru príliš. "Chceli sme, aby z nich NERV vytypovala päť, sedem. Teraz to bude musieť urobiť vláda. Flexibilnejší pracovný trh je z nich najdôležitejší. Budeme sa usilovať ho rozvoľniť," povedal.
Na tlačovej konferencii, kde rezort predstavil aktuálnu prognózu aj plány do budúcnosti, minister uviedol, že by rád zrušil zaručenú mzdu, ktorá podľa neho zamestnávateľom zbytočne komplikuje prácu. Zároveň odmieta zníženie zdanenia nízkopríjmových skupín, čo je tiež jedno z opatrení, ktoré navrhuje Národná ekonomická rada vlády.
