MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
OKD ale s predĺžením ťažby na svoje náklady zatiaľ nepočíta. Pripravuje preto scenár na likvidáciu bane.
Autor TASR
Praha 25. septembra (TASR) - Zatvorením bane Paskov príde Česká republika ako vlastník nerastného bohatstva o 21 miliónov ton kvalitného koksovateľného čierneho uhlia. To predstavuje približne 10 % ekonomicky vyťažiteľného čierneho uhlia v ČR. Informoval o tom český denník E15.
Po likvidácii bane, ktorú firma OKD plánuje začať v roku 2015, by sa prípadný záujemca o ťažbu mohol k zásobám dostať len tak, že otvorí úplne novú baňu. No na tom, či by bolo v záujme štátu, aby uhlie zostalo dostupné aj za päť či 10 rokov na ďalšie využitie, sa experti nezhodnú.
"Celé ložisko by sa malo ihneď zakonzervovať a počkať na zlepšenie situácie na trhu s uhlím. Ak sa zasype tak, ako sa to stalo s ostatnými ostravskými baňami, budú zásoby definitívne stratené," povedal dekan Banícko-geologickej fakulty Vysokej školy banskej Vladimír Slivka.
Podľa iných názorov by však konzervácia bane bola finančne aj technicky veľmi náročná. "Baňa Paskov je malá, ťaží necelý milión ton ročne. K takej nízkej ťažbe by sa pravdepodobne nikto po rokoch nevracal, ani keby dopyt po kokse opäť vzrástol. Niečo iné by bolo, keby sa na Paskove ťažilo 8 miliónov ton ročne," povedal expert na ťažbu uhlia, ktorý si však neželal byť menovaný.
Vláda s týmto uhlím pravdepodobne tiež nepočíta. Od OKD žiada len predĺženie ťažby do roku 2016 zo sociálnych dôvodov. To isté uviedol v utorok (24. 9.) aj český prezident Miloš Zeman s tým, že sociálnu útlmovú ťažbu by mala financovať spoločnosť NWR, matka OKD, z výnosov z bytového fondu, ktorý v rámci privatizácie získala.
OKD ale s predĺžením ťažby na svoje náklady zatiaľ nepočíta. Pripravuje preto scenár na likvidáciu bane. V rámci tohto procesu bude musieť požiadať o preradenie uhlia z bane Paskov do nebilančných zásob, ktoré sa v súčasnosti ekonomicky nevyplatí ťažiť. Dokiaľ preradenie alebo odpísanie zásob neodsúhlasí ministerstvo priemyslu a obchodu, nesmie firma podľa zákona likvidovať ťažobné zariadenia. Podľa hovorcu ťažobnej spoločnosti Marka Síbrta by sa ale firma do konfliktu s týmto zákonom dostať nemala.
"V roku 2015 sa začnú práce v podzemí na ekologickej likvidácii technológií, odvetrávaní plynu a odčerpávania vody. Búrať sa nebude nič ešte minimálne dva roky," uviedol.
Od roku 1990, keď sa postupne začala ťažba uhlia na Ostravsku utlmovať, štát presunul do neťažiteľných zásob asi 5 miliárd ton čierneho uhlia. Preskúmané zásoby, ktoré by bolo možné naďalej ťažiť, sa znížili na štvrtinu. Z nich je však len 180 miliónov ton, teda približne 10 %, ktoré má zmysel ekonomicky ťažiť.
Po likvidácii bane, ktorú firma OKD plánuje začať v roku 2015, by sa prípadný záujemca o ťažbu mohol k zásobám dostať len tak, že otvorí úplne novú baňu. No na tom, či by bolo v záujme štátu, aby uhlie zostalo dostupné aj za päť či 10 rokov na ďalšie využitie, sa experti nezhodnú.
"Celé ložisko by sa malo ihneď zakonzervovať a počkať na zlepšenie situácie na trhu s uhlím. Ak sa zasype tak, ako sa to stalo s ostatnými ostravskými baňami, budú zásoby definitívne stratené," povedal dekan Banícko-geologickej fakulty Vysokej školy banskej Vladimír Slivka.
Podľa iných názorov by však konzervácia bane bola finančne aj technicky veľmi náročná. "Baňa Paskov je malá, ťaží necelý milión ton ročne. K takej nízkej ťažbe by sa pravdepodobne nikto po rokoch nevracal, ani keby dopyt po kokse opäť vzrástol. Niečo iné by bolo, keby sa na Paskove ťažilo 8 miliónov ton ročne," povedal expert na ťažbu uhlia, ktorý si však neželal byť menovaný.
Vláda s týmto uhlím pravdepodobne tiež nepočíta. Od OKD žiada len predĺženie ťažby do roku 2016 zo sociálnych dôvodov. To isté uviedol v utorok (24. 9.) aj český prezident Miloš Zeman s tým, že sociálnu útlmovú ťažbu by mala financovať spoločnosť NWR, matka OKD, z výnosov z bytového fondu, ktorý v rámci privatizácie získala.
OKD ale s predĺžením ťažby na svoje náklady zatiaľ nepočíta. Pripravuje preto scenár na likvidáciu bane. V rámci tohto procesu bude musieť požiadať o preradenie uhlia z bane Paskov do nebilančných zásob, ktoré sa v súčasnosti ekonomicky nevyplatí ťažiť. Dokiaľ preradenie alebo odpísanie zásob neodsúhlasí ministerstvo priemyslu a obchodu, nesmie firma podľa zákona likvidovať ťažobné zariadenia. Podľa hovorcu ťažobnej spoločnosti Marka Síbrta by sa ale firma do konfliktu s týmto zákonom dostať nemala.
"V roku 2015 sa začnú práce v podzemí na ekologickej likvidácii technológií, odvetrávaní plynu a odčerpávania vody. Búrať sa nebude nič ešte minimálne dva roky," uviedol.
Od roku 1990, keď sa postupne začala ťažba uhlia na Ostravsku utlmovať, štát presunul do neťažiteľných zásob asi 5 miliárd ton čierneho uhlia. Preskúmané zásoby, ktoré by bolo možné naďalej ťažiť, sa znížili na štvrtinu. Z nich je však len 180 miliónov ton, teda približne 10 %, ktoré má zmysel ekonomicky ťažiť.
