Bratislava 23. marca (TASR) – Cudzinci z krajín mimo Európskej únie (EÚ) budú môcť od mája na Slovensku získať sezónne zamestnanie aj bez udeleného prechodného pobytu. Vyplýva to z vládnej novely zákona o pobyte cudzincov, ktorú dnes 94 hlasmi schválili poslanci NR SR. Právnou normou sa predovšetkým preberajú do slovenskej legislatívy európske smernice o sezónnych pracovníkoch a vnútropodnikovom presune a zapracované sú v ňom aj požiadavky aplikačnej praxe zákona.

Zmeny v zákone upravujú príchod, pobyt a zamestnávanie niektorých skupín zamestnancov mimo EÚ na Slovensku, ako sú sezónni pracovníci a pracovníci v rámci vnútropodnikových presunov. Zároveň sa uľahčujú podmienky pre zamestnancov, ktorí pracujú pre centrum strategických služieb, ako aj podnikateľov s inovatívnym projektom.

Cudzinci z tretích krajín, ktorí chcú na Slovensku získať sezónne zamestnanie, môžu v súčasnosti takto pracovať, iba ak im bol udelený prechodný pobyt. Po novom budú mať možnosť vykonávať sezónne zamestnanie v dvoch režimoch.

V prvom režime sa na Slovensku budú môcť zdržať najviac 90 dní, a to na základe udeleného schengenského víza a povolenia na zamestnanie, prípadne len na základe povolenia na zamestnanie, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nepodlieha vízovej povinnosti. Cudzinec si bude môcť pobyt predĺžiť, ak požiada o udelenie prechodného pobytu na účely sezónneho zamestnania. Ten nesmie prekročiť 180 dní, vrátane predchádzajúceho pobytu. Žiadosť o prechodný pobyt bude posudzovaná v rámci jednotného povolenia. Cudzinec dostane jeden doklad, ktorý ho bude oprávňovať na pobyt a zároveň na zamestnanie.

Novela tiež stanovuje podmienky vstupu a pobytu na území SR na obdobie dlhšie ako 90 dní pre príslušníkov tretích krajín a ich rodiny v rámci vnútropodnikového presunu. Tu je cieľom najmä uľahčenie mobility a zníženie administratívneho zaťaženia pre vymedzené kategórie zamestnancov, ktorí sú presunutí v rámci podniku v EÚ na územie Slovenska.

Novela ministerstva vnútra aj tu rozlišuje dva režimy. V prvom môže cudzinec vykonávať zamestnanie na základe udeleného prechodného pobytu na účel vnútropodnikového presunu. V druhom režime môže vykonávať zamestnanie bez udeleného prechodného pobytu počas platnosti dokladu o pobyte vydaného niektorým z členských štátov na účel vnútropodnikového presunu. Po príchode na Slovensko v tomto prípade nemusí žiadať o udelenie povolenia na prechodný pobyt, čo v súčasnosti nie je možné.

Ministerstvo zavádza aj špecifickú skupinu zamestnancov – štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí pracujú pre centrum strategických služieb. O ich žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania sa bude rozhodovať v skrátenej lehote do 30 dní. Ak bude takýto cudzinec poskytovať pre centrum strategických činností odborné školenia, bude sa môcť na území SR zdržiavať 90 dní bez povolenia na zamestnanie.

Novela uľahčuje aj situáciu zamestnancov z tretích krajín, ktorí prídu o zamestnanie. Oproti súčasnosti majú mať 60 dní na to, aby si našli nové. Právna norma predlžuje i platnosť takzvanej modrej karty na účel vysokokvalifikovaného zamestnania z troch na štyri roky. Zrovnoprávňuje sa tiež postavenie cudzincov s dlhodobým pobytom v SR s občanmi SR v právnych vzťahoch vznikajúcich podľa zákona o službách zamestnanosti. Napríklad budú môcť byť zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Ministerstvo prináša aj zmeny v oblasti podnikania. Na Slovensko tak budú mať možnosť prichádzať za zvýhodnených podmienok podnikatelia, ktorých podnikateľský zámer posúdi ministerstvo hospodárstva ako podnikateľský zámer na realizáciu inovatívneho projektu. V tomto prípade sa znižuje suma finančného zabezpečenia podnikateľskej činnosti pre cudzinca pri udelení prechodného pobytu na 40-násobok životného minima oproti súčasnému 100-násobku. Pri obnovení pobytu sa zábezpeka zníži zo súčasného 60-násobku životného minima na 20-násobok. Skracuje sa aj lehota policajného útvaru na rozhodnutie o prechodnom pobyte zo súčasných 90 dní na 30 dní.

Poslanci odobrili zmeny pri montážnych prácach cudzincov z tretích krajín

Montážne či opravárenské práce, ktoré budú vo firmách vykonávať pracovníci z tretích krajín, budú musieť byť podložené obchodnou zmluvou. Tieto práce pritom budú musieť súvisieť s dodávaným tovarom alebo službou. Túto zmenu odsúhlasil parlament v rámci novely zákona o pobyte cudzincov z dielne ministerstva vnútra. Zmeny reagujú na zistené nedostatky pri zamestnávaní ľudí z tretích krajín na Slovensku, najmä v prípade srbských občanov.

Po novom tak montáž, záručné a opravárenské práce, ako aj práce týkajúce sa nastavenia systémov výrobných zariadení, ktoré budú vykonávať pracovníci z tretích krajín, budú musieť bezpodmienečne súvisieť s dodávkou tovaru. Taktiež sa tieto podmienky budú týkať aj programátorských prác a školení. "Návrh vychádza z poznatkov aplikačnej praxe, kedy sa v poslednom období často vyskytujú prípady najmä vysielania štátnych príslušníkov tretích krajín na zabezpečovanie prác, ktoré nesúvisia priamo s dodávaným tovarom alebo službami," uvádza sa v schválenom pozmeňujúcom návrhu.

Taktiež sa ustanoví lehota 15 pracovných dní pre Národný inšpektorát práce, kedy bude musieť poskytnúť potrebné údaje úradom práce pri zamestnávaní cudzincov z tretích krajín. Cieľom tejto zmeny je predchádzať prieťahom pri overovaní splnenia podmienok na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, resp. povolenia na zamestnanie.

O týchto zmenách v novele rokoval rezort práce spolu s rezortom vnútra. Reagujú najmä na medializované informácie o srbských pracovníkoch na Slovensku, ktorí majú mať problém s pracovnými povoleniami. O problematike zamestnávania Srbov na Slovensku rokoval minister práce Ján Richter (Smer-SD) už aj so svojím srbským kolegom Aleksandrom Vulinom. Po tomto stretnutí Richter skonštatoval, že viacerí Srbi, ktorí prišli pracovať na Slovensko, boli podvedení, pretože chýbali príslušné dokumenty potrebné na vykonávanie prác, alebo boli falšované.