Informácie z ministerského rokovania zameraného na finančnú pomoc Cypru sa šíria najmä prostredníctvom siete Twitter, vďaka diplomatickým zdrojom prítomným na mieste činu.
Brusel 24. marca (TASR) - Cyperský prezident Nikos Anastasiades, ktorý sa dnes v Bruseli zúčastnil na mimoriadnych rokovaniach s predsedom Európskej rady Hermanom Van Rompuyom, predsedom Európskej komisie (EK) Josém Manuelom Barrosom a komisárom EÚ pre hospodárske a menové otázky Ollim Rehnom o záchrane cyperského bankového sektora a ekonomiky, údajne spomenul možnosť svojej rezignácie, lebo ním navrhované argumenty predstavitelia únie neakceptovali.
Cyperský diplomat v EÚ Nikos Christodoulides, ktorý vlani pôsobil vo funkcii hovorcu cyperského predsedníctva v EÚ, dnes krátko pred jedenástou hodinou večer prostredníctvom sociálnej siete Twitter oznámil, že mimoriadna schôdza ministrov financií eurozóny (Euroskupina) sa konečne začala - päť hodín po jej plánovanom začatí. Dôvodom boli podľa neho "nekonečné" rokovania predstaviteľov Cypru s EK, Európskou centrálnou bankou (ECB) a Medzinárodným menovým fondom (MMF).
Informácie z ministerského rokovania zameraného na finančnú pomoc Cypru sa šíria najmä prostredníctvom siete Twitter, vďaka diplomatickým zdrojom prítomným na mieste činu. Jedna zo správ informovala, že Euroskupina sa možno k slovu počas noci z nedele na pondelok ani nedostane a krízové rokovanie ministrov bude pokračovať v pondelok o 7.00 h SEČ, nakoniec sa však ministri dostali k slovu ešte pred polnocou.
Taktiež prostredníctvom siete Twitter sa medzi novinárov akreditovaných v Bruseli dostala správa cyperskej tlačovej agentúry CNA, podľa ktorej mal prezident Anastasiades pred lídrami EÚ ponúknuť svoju rezignáciu.
"Chcete ma prinútiť rezignovať? Ponúknem vám jeden návrh a vy ho neakceptujete. Ponúkam ďalší návrh a dopadne to rovnako. Čo iné odo mňa chcete?" citovala agentúra CNA slová cyperského prezidenta, ktoré mali odznieť pred zástupcami EÚ a MMF.
Cyprus sa musí urýchlene dohodnúť s medzinárodnými veriteľmi na novom spôsobe získania 5,8 miliardy eur, ktoré si má krajina zabezpečiť sama, aby mala nárok na záchranný balík v hodnote 10 miliárd eur. ECB totiž varovala, že v prípade nedohody nebude po pondelku (25.3.) poskytovať cyperským bankám núdzovú pomoc. To by znamenalo krach bankového sektora a následne aj ekonomiky.
Cyprus obmedzil výbery z bankomatov na 100 eur denne
Nikózia 24. marca (TASR) - Cyperská centrálna banka dnes rozhodla o obmedzení výberu hotovosti z bankomatov v prípade dvoch najväčších bánk v krajine na 100 eur denne. Informovala o tom agentúra Reuters.
Muž používa bankomat banky Piraeus Bank v Aténach 22. marca 2013.Foto: TASR/AP PhotoHovorca druhej najväčšej banky Cyprus Popular Bank (Laiki Bank), ktorá koncom tohto týždňa už obmedzila výber na 260 eur, oznámil, že opatrenie vstúpilo do platnosti o 12.00 h SEČ.
V platnosti by malo ostať do utorka (26.3.), kedy sa majú banky opätovne otvoriť, alebo do oznámenia, že Európska centrálna banka bude pokračovať v poskytovaní núdzovej pomoci cyperským inštitúciám.
Nemenovaný zdroj z cyperskej vlády najskôr informoval, že obmedzenie na výber peňazí z bankomatov sa týka všetkých bánk, neskôr ale informáciu spresnil, že ide o dve najväčšie banky, teda Bank of Cyprus a Laiki Bank.
Prezident sa pokúsi zabrániť neriadenému bankrotu
Nikos Anastasiades prichádza na letisko v Bruseli.Foto: TASR/AP PhotoCyperský prezident Nikos Anastasiades začal v Bruseli mimoriadne rokovania s predsedom Európskej rady Hermanom Van Rompuyom, predsedom Európskej komisie Josém Manuelom Barrosom a komisárom EÚ pre hospodárske a menové otázky Ollim Rehnom o záchrane cyperského bankového sektora a ekonomiky.
Informovala o tom agentúra DPA, ktorá sa odvolala na zdroje z Európskej únie. Podľa zdrojov by sa na rozhovoroch mal zúčastniť aj prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi a šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová.
Posledná možnosť
Cyprus má poslednú možnosť na dosiahnutie dohody s Európskou úniou a Medzinárodným menovým fondom (MMF) o získaní pomoci vo výške 10 miliárd eur. Tú potrebuje na podporu bankového sektora, na ktorom stojí celá cyperská ekonomika. Podľa informácií agentúry AP, ktorá sa odvolala na zástupcu tlačového hovorcu Európskej rady Prebena Aamanna, schôdzku, na ktorej sa zúčastnia aj cyperský minister financií Michalis Sarris a cyperský prezident Nikos Anastasiades, by mal viesť predseda Európskej rady Herman Van Rompuy.
Dohodu s Trojkou medzinárodných veriteľov musia dnes večer na zasadnutí Euroskupiny odobriť ministri financií eurozóny. Ich mimoriadna schôdzka je naplánovaná na 18.00 h SEČ. Až na základe tohto kroku Cyprus bude mať k dispozícii 10 miliárd eur. Nikózia však na zabezpečenie si tejto pomoci musí najskôr sama získať 5,8 miliardy eur.
Rokovania o záchrannom balíku sa dostali do veľmi zložitej situácie
Cyperskí bankoví zamestnanci štrajkujú, 23.marca 2013.Foto: TASR/AP PhotoCyperská vláda informovala, že rozhovory s medzinárodnými veriteľmi sa dostali do komplikovanej situácie a v noci nadnes boli prerušené. Podľa vlády je situácia veľmi zložitá a ako dnes dodal hovorca cyperskej vlády, prezident bude mať "veľmi náročnú úlohu zachrániť ekonomiku a zabrániť neriadenému bankrotu krajiny". Ako je situácia vážna, potvrdil aj komisár EÚ pre hospodárske a menové otázky Olli Rehn, ktorý vyhlásil, že "k dispozícii ostávajú len ťažké rozhodnutia".
"Bohužiaľ, vývoj udalostí v posledných dňoch viedol k situácii, keď už nezostali k dispozícii žiadne optimálne riešenia, len ťažké rozhodnutia," povedal Rehn.
Cyperská štátna tlačová agentúra Cyprus News Agency obvinila z prerušení rokovaní zástupkyňu MMF Deliu Velculescuovú, ktorá podľa nej dohodu zablokovala. Cyprus zatiaľ ustúpil tlaku veriteľov v otázke zdanenia bankových vkladov nad 100.000 eur sadzbou vyššou ako 10 %, čo minulý týždeň odmietol. Podľa agentúry Reuters v prípade najväčšej banky Bank of Cyprus bude odvod z vkladov nad 100.000 eur predstavovať 20 % a v prípade iných bánk 4 %. Vláda tak urobila však až po tom, čo sa Michalis Sarris tri dni usiloval získať pomoc od Ruska, ktorého občania majú v cyperských bankách miliardy eur. Moskva ale dala najavo, že si najskôr počká na dohodu Cypru s EÚ.
Dobrá a zlá banka
MMF však trvá na tom, aby aj pri Bank of Cyprus platil model plánovaný pre druhú najväčšiu banku Laiki Bank, ktorá sa má rozdeliť na takzvanú dobrú a zlú. Dobrá by prevzala vklady v hodnote pod 100.000 eur a zároveň dobré úvery a zlá banka vklady nad 100.000 eur a zlé úvery. Zdroje blízke rokovaniam tvrdia, že cyperská vláda stále dúfa, že MMF ustúpi od tejto podmienky, keďže Európska komisia a ECB ju nepovažujú za nevyhnutnú.
Nedoriešená zostala aj otázka znárodnenia dôchodkových fondov, čo Cyprus plánuje v rámci vytvorenia takzvaného Fondu solidarity. S tým ale nesúhlasí Nemecko, podľa ktorého by takéto opatrenie zasiahlo bežných Cyperčanov ešte viac než zdanenie bankových vkladov. Isté nie je zatiaľ ani to, že novú dohodu o zdanení vyšších bankových vkladov podporí cyperský parlament, alebo či sa vláda pokúsi poslancov obísť.
Dohoda s veriteľmi musí byť na svete pred utorkovým otvorením cyperských bánk, nakoľko ECB varovala, že súčasnú núdzovú pomoc bankám na Cypre bude poskytovať len do pondelka. Po tomto termíne pomoc bankám zastaví, čo bude znamenať krach bankového sektora a štátny bankrot Cypru.
Väčšina Holanďanov si myslí, že Cyprus by mal eurozónu opustiť
Viac než polovica Holanďanov je presvedčená, že Cyprus by mal eurozónu opustiť, napriek tomu, že záchrana ostrovnej krajiny ani zďaleka nedosahuje náklady na záchranu Grécka. Ukázal to dnes zverejnený prieskum verejnej mienky. Informovala o tom agentúra Reuters.
Podľa inštitútu pre prieskum trhu Maurice de Hond 56 % opýtaných Holanďanov uviedlo, že Cyprus by mal z eurozóny odísť. Výsledky zverejnila agentúra v deň, keď Euroskupina na čele s holandským ministrom financií Jeroenom Dijsselbloemom sa pripravuje na mimoriadnu schôdzku k Cypru. Tá je naplánovaná na 18.00 h SEČ. Prieskum okrem toho na druhej strane ukázal, že väčšina stúpencov Dijsselbloemovej Strany práce sa domnieva, že Európa by mala ostrovnému štátu pomôcť, aby krajina nezbankrotovala.
Otázky k Cypru boli súčasťou širšieho prieskumu verejnej mienky o postojoch obyvateľstva k politickým stranám. Ten ukázal, že od volieb v septembri minulého roka, keď väčšinu kresiel v parlamente získali spoločne vládnuca Strana slobody a demokracie a Strana práce, vzrástol počet stúpencov euroskeptických strán. Podľa ekonómov je to dôkaz nespokojnosti obyvateľstva s úspornými opatreniami, ktoré vláda zaviedla s cieľom znížiť rozpočtový deficit. Zatiaľ čo v septembri získali liberáli a Strana práce v parlamente 79 kresiel, ak by sa voľby konali teraz, získali by spolu len 41 kresiel.
Svetová banka sa obáva dôsledkov prípadného bankrotu Cypru pre ďalšie krajiny
Reformujúce sa krajiny musia byť pripravené na výpredaj na finančných trhoch v prípade, že cyperský bankový sektor nakoniec skolabuje. Povedala to dnes generálna riaditeľka Svetovej banky Srí Mulyani Indrawatiová, ktorá vyzvala na urýchlené riešenie cyperskej krízy. Informovala o tom agentúra Reuters.
Jej vyhlásenia sú v ostrom kontraste s názormi nemeckých politikov, podľa ktorých by dôsledky prípadného bankrotu Cypru na ostatné krajiny boli obmedzené. Aj európske finančné trhy sú v súvislosti s udalosťami na Cypre zatiaľ stále pokojné. Podľa Indrawatiovej však prípadné zlyhanie druhého plánu na záchranu Cypru by mohlo mať negatívne dôsledky na mnohé ďalšie citlivé ekonomiky, najmä na tie európske.
"Situáciu na Cypre je potrebné veľmi pozorne sledovať," povedala Indrawatiová. "Nielen psychológiu, ale aj to, aká bude v skutočnosti výsledná dohoda, čo sa týka vplyvu na bankový systém a na bankové vklady," dodala. Upozornila, že svetová ekonomika si nemôže dovoliť ďalšie výrazné výkyvy na trhoch, čo znamená, že politici musia zvoliť správne riešenie a vo veľmi krátkom čase.
