Davos 25. januára (TASR) - Štyri dni sa na Svetovom hospodárskom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose zaoberali manažéri, bankári a politici problémami svetovej ekonomiky a finančníctva. Ale ani jedna téma nebola taká sporná ako rozhodnutie Európskej centrálnej banky (ECB) zo štvrtka (22.1.) o nákupe štátnych dlhopisov členov eurozóny asi za 1,1 bilióna eur. Informovala o tom agentúra DPA.

Predstavitelia ECB v diskusiách obhajovali rozhodnutie jej vedenia, direktória. Jeho člen Benoit Coeuré, povedal, že ak ECB chce odvrátiť hroziacu defláciu, inú možnosť na výber nemá. Dodal, že súčasťou nákupu dlhopisov musia byť vládne hospodárske reformy a opatrenia na podporu konjunktúry. "Môžeme vytvoriť podmienky, aby sa dalo investovať lacnejšie," povedal Coeuré, "ale musia byť aj ľudia, ktorí chcú investovať". Za nevyhnutné štrukturálne reformy a za vytvorenie dobrých rámcových podnikateľských podmienok sú však zodpovední politici. "Každý musí splniť svoju úlohu," dodal centrálny bankár.

Predstavitelia Nemecka a iných krajín rozhodnutie ECB o nákupe dlhopisov kritizujú. Tvrdia, že sa reformné úsilie v juhoeurópskych krajinách a vo Francúzsku oslabuje, lebo vlády si vďaka opatreniu môžu požičať peniaze ešte lacnejšie. Rozhodnutie na fóre kritizovala nemecká kancelárka Angela Merkelová i spolkový minister hospodárstva Sigmar Gabriel. Vyzvali vlády Talianska, Španielska, Francúzska a Grécka, aby nastúpili na cestu dôsledných štrukturálnych reforiem.

WEF sa začalo v stredu (21.1.) a trvalo do soboty (24.1.). Zúčastnilo sa na ňom takmer 2500 prominentov svetového hospodárstva, finančníctva a politiky. Boli na ňom aj predstavitelia početných svetových organizácií.

V Davose sa diskutovalo aj o nebezpečenstve obnovenia eurokrízy, boji proti terorizmu, opatreniach na zastavenia prehlbovania priepasti medzi bohatými a chudobnými a presadzovalo sa uzatvorenie novej dohody na ochranu klímy planéty.