Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Ekonomika

MH SR nevie odhadnúť dopad sankcií voči Rusku na slovenskú ekonomiku

Vladimir Putin Foto: TASR/AP

Špekulácie o možnom zvýšení cien energetických nosičov zo strany Ruska hovorkyňa rezortu hospodárstva odmietla komentovať.

Bratislava 31. júla (TASR) - Presné dopady na Slovensko, ktoré vyplývajú zo sankcií EÚ voči Rusku, nie je vzhľadom na špecifické zameranie sankcií v súčasnosti jednoduché vyčísliť. Uviedla to pre TASR hovorkyňa Ministerstva hospodárstva (MH) SR Miriam Žiaková.

Situáciu budú podľa nej ovplyvňovať viaceré faktory, a to najmä či sa podarí zrealizovať existujúce vývozné a dovozné kontrakty slovenských podnikateľských subjektov, aká bude reakcia Ruskej federácie, či sa rozhodne zareagovať zavedením odvetných opatrení, a v ktorých oblastiach.

Faktormi ovplyvňujúcimi situáciu bude podľa Žiakovej aj to, či sankcie v oblasti finančného sektora nespôsobia problémy pri realizácii kontraktov so spolufinancovaním zo strany ruských bánk a tiež sekundárne následky z dôvodu možných zmien obchodných tokov v rámci samotnej EÚ.

Špekulácie o možnom zvýšení cien energetických nosičov zo strany Ruska Žiaková odmietla komentovať. "Rezort hospodárstva sa vyjadruje len k platným sankciám a ich dopadom," dodala hovorkyňa MH SR.

Ekonomické sankcie EÚ voči Rusku poškodia obidve strany

Dlhodobé rozviazanie vzájomných hospodárskych vzťahov medzi Európskou úniou (EÚ) a Ruskom by významne zasiahlo obe strany. Tvrdia to analytici v reakcii na zavedenie ekonomických sankcií voči Rusku, na ktorých sa tento týždeň dohodli členské štáty EÚ. Platiť začnú od piatku (1.8.).

Reštriktívne opatrenia Bruselu z dielne Európskej komisie sú zamerané na ruský finančný sektor obmedzením vstupu ruských inštitúcií na finančné trhy EÚ, ďalej na ropný priemysel, rezort obrany, citlivé vývojové technológie v oblasti energetiky a tiež na tovary dvojakého, civilného aj vojenského využitia. Únia ich po troch mesiacoch plánuje prehodnotiť.

Hlavný makroanalytik Erste Group Zoltan Arokszallasi sa domnieva, že Rusko postihnú sankcie vo väčšej miere ako úniu. "Vývoz EÚ do Ruska tvorí len 1,7 % jej hrubého domáceho produktu, zatiaľ čo ruský vývoz do EÚ, zahŕňajúci predovšetkým ropu a plyn, 8,1 %. Ruský export predstavuje približne 50 % rozpočtu krajiny, klesajúce príjmy preto budú mať okamžitý vplyv na fiškálnu situáciu v Rusku. Dlhodobé sankcie by znamenali významné straty pre obe strany," zhodnotil pre TASR.

Ruskú ekonomiku tieto sankcie pravdepodobne zasiahnu najviac v oblasti finančného sektora. "Obmedzenie vstupu ruských inštitúcií na finančné trhy môže týmto korporáciám v strednodobom horizonte spôsobiť problémy s financovaním existujúcich aj budúcich projektov," myslí si analytik Saxo Bank Tomáš Daňhel. V prípade energetických opatrení je podľa neho otázkou, ako dlho by samotné Rusko bolo ochotné vydržať zastavenie dodávok energií do Európy a rast ich cien za predpokladu, že ich nezačne dodávať do ázijských krajín.

V rámci strednej a východnej Európy (SVE) predpokladá Arokszallasi najväčší vplyv sankcií na strojárske a dopravné zariadenia na Slovensku, v Česku a Maďarsku. "Prípadné embargo na obchod s plynom by tiež najviac zasiahlo túto časť Európy. Predovšetkým Slovensko, ktoré by schválilo úplný zákaz dovozu plynu iba s garanciou dodávky z iných krajín EÚ a Maďarsko, ktoré je silne závislé od ruského plynu," dodal analytik.