< sekcia Ekonomika

Nárast dopytu po energiách prinesie vyšší podiel obnoviteľných zdrojov

ilustračné foto Foto: TASR/Dušan Hein

Rezervy fosílnych palív, konvenčné aj nekonvenčné, sú podľa analytika Jozefa Badidu pri súčasnom trende spotreby schopné uspokojovať potreby ľudstva ešte na niekoľko ďalších dekád.

Bratislava 12. septembra (TASR) - Nárast dopytu po energiách, boj proti klimatickým zmenám, posilňovanie energetickej bezpečnosti, či ochrana životného prostredia by sa mali v energetickom sektore skôr či neskôr prejaviť, a to najmä nárastom podielu tzv. nízkouhlíkovej, respektíve bezuhlíkovej ekonomiky. Uviedol to pre TASR analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida.

"Už dnes je badateľný nárast podielu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na produkcii elektriny, tepla, chladu a v doprave," upozornil analytik s tým, že podľa údajov Medzinárodnej energetickej agentúry sa OZE v roku 2013 podieľali na celkovej produkcii energie takmer 22 %.

"Mnohé z nich, samozrejme, zatiaľ nedokážu konkurovať relatívne lacnejším fosílnym palivám. Technologický pokrok by mal však postupne znížiť náklady na OZE a zároveň ťažba v zložitejších geologických podmienkach zvýši cenu klasických energetických zdrojov ako sú ropa, uhlie a zemný plyn," podčiarkol.

Rezervy fosílnych palív, konvenčné aj nekonvenčné, sú podľa Badidu pri súčasnom trende spotreby schopné uspokojovať potreby ľudstva ešte na niekoľko ďalších dekád. "Pri cieli limitovať globálne otepľovanie do roku 2100 na 2 stupne Celzia a snahe zlepšiť kvalitu ovzdušia sa môže stať, že sa ľudstvo rozhodne tieto zdroje ponechať pod zemským povrchom nevyťažené. Táto predstava je zatiaľ iba veľmi hypotetická, ale prípadné inovácie, ako napríklad efektívne uskladnenie elektriny, či výroba čistej energie pomocou jadrovej fúzie, by mohli byť výrazným prelomom," myslí si analytik.

Dôležitým momentom v budúcnosti sa podľa neho tiež javí byť decentralizácia, čiže výroba a spotreba elektriny na jednom mieste, k čomu by mal prispieť práve rozmach OZE. "Výhodou tohto konceptu je minimalizácia strát pri prenose a distribúcii elektrickej energie. Tie vo vyspelých krajinách dosahujú 5 až 7 % celoročnej produkcie, takže spravidla jedna elektráreň vyrába elektrinu ako keby zbytočne, teda len na pokrytie strát sústavy," dodal.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.