Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory reagoval na aktuálnu situáciu po česko-slovenskom rokovaní k prvému legislatívnemu návrhu Spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 25. júna (TASR) - Prioritami sú zachovanie silného rozpočtu, definícia skutočného farmára či podpora viazaných komodít. Povedal to v pondelok predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emil Macho po česko-slovenskom rokovaní k prvému legislatívnemu návrhu Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020.
Stretnutie zorganizovala SPPK. Zúčastnili sa na ňom slovenská ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná, šéf českého agrorezortu Jiří Milek, predstavitelia príslušných výborov oboch národných parlamentov a agrárnych samospráv. Dotkli sa aj témy harmonizácie štátnej pomoci. "Európska komisia (EK) navrhuje 2 % všetkých prostriedkov pre mladých farmárov, s týmto návrhom sa vieme stotožniť," pokračoval Macho.
Matečná zhodnotila rokovania ako konštruktívne. V súvislosti s Vyšehradskou štvorkou povedala, že snahou Slovenska bude, aby sa do rokovaní o týchto témach zapojilo čo najviac okolitých krajín, ktoré majú čo povedať do spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorých sa negatívne dotkne. Zdôraznila, že možno by bol vhodný otvorený rokovací formát V4 plus. "Očakávame, že ďalšie krajiny sa pridajú," uviedla. Český minister potvrdil, že na témy majú jednotný názor. Poukázal však na obchodné reťazce a na veľké marže, ktoré majú na potraviny. "Aj týmto sme sa zaoberali, toto je hlavná téma, ktorú musíme otvoriť do budúcnosti a nejakým spôsobom to regulovať," dodal.
Ministerka Matečná v súvislosti s definíciou skutočného farmára povedala, že EK by mala povedať, aké percento zo svojich tržieb má mať z poľnohospodárskej činnosti. "A potom by členské krajiny dodefinovali skutočného farmára. Máme čas do 1. januára 2020, kedy treba urobiť strategický plán," konštatovala s tým, že Európska únia (EÚ) chce znižovať vplyv poľnohospodárstva na klimatické zmeny a výroba potravín s nižšou uhlíkovou stopou je k tomu cestou.
K jednému z aktuálne predložených návrhov v slovenskom parlamente uviedla, že v zákone o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku sa uvádza, že nájomca má preukázať svoj nájomný vzťah k pôde.
Predseda SPPK uviedol, že pre SR je nedostačujúce, pokiaľ ide o konvergenciu, keď sa v roku 2027 dostane na úroveň 84 %, respektíve 85 %. "Podporili sme požiadavku Slovenska na rýchlejšie dorovnanie priamych platieb na priemer EÚ. Ak sme na jednotnom trhu, tak by všetci poľnohospodári vo všetkých štátoch mali mať rovnaké podpory," dodal predseda Poľnohospodárskeho výboru Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Jaroslav Faltýnek.
Prezident Agrárnej komory ČR Zdeněk Jandejsek zdôraznil, že potravinová sebestačnosť v bravčovom mäse v Česku je na úrovni 38 % a v SR je to ešte menej. Mali by sme vytvoriť podmienky, aby sme zmenili poľnohospodársku politiku, povedal Jandejsek s tým, že v tzv. starých členských krajinách EÚ sú národné dotácie štyri- až päťkrát vyššie.
Stretnutie zorganizovala SPPK. Zúčastnili sa na ňom slovenská ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná, šéf českého agrorezortu Jiří Milek, predstavitelia príslušných výborov oboch národných parlamentov a agrárnych samospráv. Dotkli sa aj témy harmonizácie štátnej pomoci. "Európska komisia (EK) navrhuje 2 % všetkých prostriedkov pre mladých farmárov, s týmto návrhom sa vieme stotožniť," pokračoval Macho.
Matečná zhodnotila rokovania ako konštruktívne. V súvislosti s Vyšehradskou štvorkou povedala, že snahou Slovenska bude, aby sa do rokovaní o týchto témach zapojilo čo najviac okolitých krajín, ktoré majú čo povedať do spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorých sa negatívne dotkne. Zdôraznila, že možno by bol vhodný otvorený rokovací formát V4 plus. "Očakávame, že ďalšie krajiny sa pridajú," uviedla. Český minister potvrdil, že na témy majú jednotný názor. Poukázal však na obchodné reťazce a na veľké marže, ktoré majú na potraviny. "Aj týmto sme sa zaoberali, toto je hlavná téma, ktorú musíme otvoriť do budúcnosti a nejakým spôsobom to regulovať," dodal.
Ministerka Matečná v súvislosti s definíciou skutočného farmára povedala, že EK by mala povedať, aké percento zo svojich tržieb má mať z poľnohospodárskej činnosti. "A potom by členské krajiny dodefinovali skutočného farmára. Máme čas do 1. januára 2020, kedy treba urobiť strategický plán," konštatovala s tým, že Európska únia (EÚ) chce znižovať vplyv poľnohospodárstva na klimatické zmeny a výroba potravín s nižšou uhlíkovou stopou je k tomu cestou.
K jednému z aktuálne predložených návrhov v slovenskom parlamente uviedla, že v zákone o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku sa uvádza, že nájomca má preukázať svoj nájomný vzťah k pôde.
Predseda SPPK uviedol, že pre SR je nedostačujúce, pokiaľ ide o konvergenciu, keď sa v roku 2027 dostane na úroveň 84 %, respektíve 85 %. "Podporili sme požiadavku Slovenska na rýchlejšie dorovnanie priamych platieb na priemer EÚ. Ak sme na jednotnom trhu, tak by všetci poľnohospodári vo všetkých štátoch mali mať rovnaké podpory," dodal predseda Poľnohospodárskeho výboru Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Jaroslav Faltýnek.
Prezident Agrárnej komory ČR Zdeněk Jandejsek zdôraznil, že potravinová sebestačnosť v bravčovom mäse v Česku je na úrovni 38 % a v SR je to ešte menej. Mali by sme vytvoriť podmienky, aby sme zmenili poľnohospodársku politiku, povedal Jandejsek s tým, že v tzv. starých členských krajinách EÚ sú národné dotácie štyri- až päťkrát vyššie.
