Brusel/Luxemburg 6. decembra (TASR) - Preverovanie potenciálne škodlivých zahraničných investícií v EÚ má nedostatky, ktoré ohrozujú účinnosť a efektívnosť pri identifikácii, posudzovaní a zmierňovaní rizík v oblasti bezpečnosti a verejného poriadku v celej EÚ. Uvádza sa to v stredajšej správe Európskeho dvora audítorov (EDA).

Audítori upozornili, že hoci nedávno vytvorený rámec EÚ je pozitívnym krokom, ktorý umožňuje odhaliť hrozby pre bezpečnosť alebo verejný poriadok EÚ, veľká časť priamych zahraničných investícií (PZI) v rokoch 2020 až 2022 nebola preverená a oznámená na úrovni EÚ. Stalo sa tak z viacerých dôvodov, najmä preto, že v niektorých krajinách nebol zavedený žiadny mechanizmus preverovania, zatiaľ čo krajiny, ktoré mechanizmus mali, považovali za kritické rôzne odvetvia, alebo odlišne vykladali kľúčové pojmy pravidiel EÚ z roku 2020.

Podľa správy EDA investície do strategických odvetví, ktoré sú životne dôležité pre bezpečnosť a verejný poriadok v EÚ (prístavy, jadrové elektrárne, polovodiče alebo mikročipy s dvojakým použitím), môžu so sebou niekedy niesť riziko nedovolenej kontroly zo strany investorov z krajín mimo EÚ - ak boli v minulosti zapojení do trestnej činnosti, alebo majú nad nimi kontrolu vláda alebo ozbrojené sily tretej krajiny. Toto riziko sa môže zvýšiť, ak krajiny EÚ navzájom nekoordinujú svoju činnosť.

"Na preverovaní zahraničných investícií v EÚ sa pracuje. Táto záchranná sieť má niekoľko veľkých dier. Ak chce EÚ lepšie zmierniť riziká, Európska komisia aj členské štáty musia túto sieť opraviť," vysvetlil v správe pre médiá Mihails Kozlovs, člen EDA zodpovedný za tento audit.

Podľa audítorov eurokomisia prijala primerané kroky na vytvorenie rámca a čoraz viac krajín EÚ prichádza so svojimi vlastnými mechanizmami preverovania a užšou spoluprácou. To umožňuje odhaliť riziká, ktoré by inak zostali nepovšimnuté. Správnemu fungovaniu systému však bránia rôzne faktory.

V pravidlách EÚ sa od krajín nevyžaduje, aby zriadili mechanizmus preverovania, a poskytuje sa im nadmerná diskrečná právomoc pri určovaní rozsahu ich vnútroštátnych pravidiel preverovania. Okrem toho členské krajiny nie sú povinné oznamovať eurokomisii výsledky svojich rozhodnutí o preverení.

Audítori zaznamenali, že niekoľko krajín oznámilo len tie transakcie, pri ktorých bola pravdepodobnosť, že by mali vplyv na ich vlastný verejný poriadok alebo bezpečnosť, čím ostatným členským štátom a eurokomisii zobrali možnosť posúdiť, či transakcia môže mať vplyv na ne alebo na programy EÚ.

V rokoch 2020 až 2022 krajiny EÚ oznámili eurokomisii 886 preverených prípadov, keď šesť členských krajín predložilo 92 % všetkých prípadov a deväť krajín zvyšných 8 % prípadov. Dvanásť krajín nevykonalo žiadne preverovanie ani neoznámilo žiadne prípady, hoci predstavujú takmer polovicu PZI v EÚ.

EDA skonštatoval, že treba zlepšiť oprávnenosť a posudzovanie rizika zo strany eurokomisie, ako aj jej stanoviská a odporúčania.