Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Pokiaľ členské krajiny mandát schvália, začnú sa rokovania s Ruskom o podmienkach, za akých by sa mohol projekt plynovodu Nord Stream 2 realizovať.
Autor TASR
Bratislava 28. mája (TASR) - Európska komisia (EK) predloží v najbližších dňoch členským štátom mandát na rokovanie s Ruskom o dohode na vybudovaní plynovodu Nord Stream 2. Pre TASR to povedal počas bezpečnostnej konferencie GLOBSEC 2017 Bratislava Forum viceprezident EK Maroš Šefčovič. „EK navrhla na vyriešenie kolízie dvoch právnych systémov, ruského a európskeho, špecifickú dohodu, aby tento projekt bol v súlade s európskym právom a ako by sa vyriešil citlivý aspekt, a to je zachovanie tranzitu cez Ukrajinu po roku 2019,“ vysvetlil Šefčovič.
Pokiaľ členské krajiny mandát schvália, začnú sa rokovania s Ruskom o podmienkach, za akých by sa mohol projekt plynovodu Nord Stream 2 realizovať. „O tento rámec majú záujem nielen krajiny strednej a východnej Európe, ale aj škandinávske krajiny, ktoré musia vydávať rôzne povolenia pre budovanie plynovodu v ich teritoriálnych vodách. Máme veľký záujem na tom, aby sme našli riešenie, ktoré bude v súlade s európskymi princípmi a právom,“ dodal Šefčovič.
Cez Nord Stream 2 by malo do Európy prúdiť viac ako 50 miliárd kubických metrov plynu ročne. Spotreba plynu v Európe by, podľa projekcií EK, nemala v najbližších rokoch rásť, ale skôr stagnovať. „V súčasnosti vidíme, že infraštruktúra na prepravu plynu z Ruska do Európy sa využíva na úrovni približne 60 %, a to aj vrátane poslednej zimy, ktorá bola jednou z najchladnejších za posledné obdobie. Je to aj otázka energetickej bezpečnosti. Boli by sme veľmi neradi, keby 80 % ruského plynu prichádzalo do Európy len po jednej trase, a preto máme veľký strategický záujem na zachovaní ukrajinskej cesty,“ konštatoval Šefčovič.
Celkové náklady na Nord Stream 2 sa odhadujú na 9,5 miliardy eur. Európske energetické firmy zabezpečia pre projekt vyše 4,7 miliardy eur. Výstavba plynovodu by sa podľa ruského Gazpromu mala začať na budúci rok a dokončiť do konca roka 2019.
Slovensko je v súčasnosti jednou z hlavných tranzitných krajín na dodávku ruského plynu do západnej Európy. Situáciu však v posledných rokoch komplikujú spory Ruska s Ukrajinou, v dôsledku čoho sa Moskva rozhodla Ukrajinu obísť.
Pokiaľ členské krajiny mandát schvália, začnú sa rokovania s Ruskom o podmienkach, za akých by sa mohol projekt plynovodu Nord Stream 2 realizovať. „O tento rámec majú záujem nielen krajiny strednej a východnej Európe, ale aj škandinávske krajiny, ktoré musia vydávať rôzne povolenia pre budovanie plynovodu v ich teritoriálnych vodách. Máme veľký záujem na tom, aby sme našli riešenie, ktoré bude v súlade s európskymi princípmi a právom,“ dodal Šefčovič.
Cez Nord Stream 2 by malo do Európy prúdiť viac ako 50 miliárd kubických metrov plynu ročne. Spotreba plynu v Európe by, podľa projekcií EK, nemala v najbližších rokoch rásť, ale skôr stagnovať. „V súčasnosti vidíme, že infraštruktúra na prepravu plynu z Ruska do Európy sa využíva na úrovni približne 60 %, a to aj vrátane poslednej zimy, ktorá bola jednou z najchladnejších za posledné obdobie. Je to aj otázka energetickej bezpečnosti. Boli by sme veľmi neradi, keby 80 % ruského plynu prichádzalo do Európy len po jednej trase, a preto máme veľký strategický záujem na zachovaní ukrajinskej cesty,“ konštatoval Šefčovič.
Celkové náklady na Nord Stream 2 sa odhadujú na 9,5 miliardy eur. Európske energetické firmy zabezpečia pre projekt vyše 4,7 miliardy eur. Výstavba plynovodu by sa podľa ruského Gazpromu mala začať na budúci rok a dokončiť do konca roka 2019.
Slovensko je v súčasnosti jednou z hlavných tranzitných krajín na dodávku ruského plynu do západnej Európy. Situáciu však v posledných rokoch komplikujú spory Ruska s Ukrajinou, v dôsledku čoho sa Moskva rozhodla Ukrajinu obísť.
