Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 25. apríl 2024Meniny má Marek
< sekcia Ekonomika

EK: Slovenský rast potiahne domáca spotreba, nezamestnanosť klesne

Ilustračné foto Foto: TASR/František Iván

Podľa prognóz Európskej komisie existuje predpoklad pre zlepšovanie podmienok na slovenskom trhu práce, čo by sa malo diať bok po boku s oživovaním ekonomickej aktivity.

Brusel 5. mája (TASR) - Hospodársky rast Slovenska v roku 2014 bol pozitívny a aj v najbližších dvoch rokoch sa očakáva ďalšie oživenie ekonomiky, ktoré by mal ťahať aj nárast domáceho dopytu a mierne klesanie miery nezamestnanosti. Uviedla dnes Európska komisia (EK) v rámci jarných prognóz ekonomického vývoja EÚ.

Podľa prognóz EK existuje predpoklad pre zlepšovanie podmienok na slovenskom trhu práce, čo by sa malo diať bok po boku s oživovaním ekonomickej aktivity.

Inflácia bola v roku 2014 mierne negatívna (-0,1 %), tohto roku by mala byť na úrovni 0,1 % a na budúci rok 1,4 %, čo je mierne pod odhadovaným priemerom EÚ aj eurozóny (1,5 %).

Pozitívne sa EK pozerá aj na vývoj miery nezamestnanosti, ktorá by po vlaňajších 13,2 % (6. najhoršie miesto v EÚ) mala tohto roku klesnúť na 12,1 % (7. najhoršia priečka v EÚ) a v roku 2016 na 10,8 %. V ukazovateľoch počtu ľudí bez práce SR je a bude pod priemerom EÚ a eurozóny, keď tohto roku miera nezamestnanosti v EÚ je na úrovni 9,6 % a v eurozóne 11 %. V roku 2016 v eurozóne bude 10,5-% nezamestnanosť a v EÚ ako celku 9,2 %.

Komisia skonštatovala, že po spomalení rastu ekonomiky v roku 2013, rok 2014 už bol v znamení rastu, za čo môže najmä oživenie domácej spotreby a nárast investícií. Očakáva sa, že domáci dopyt bude aj naďalej posilňovať a zostane hlavným motorom rastu. Domáca spotreba, kde sa tohto roku očakáva rast na úrovni 2,4 % (2,7 % v roku 2016) by mohla byť podporená sériou reforiem na trhu práce, ktoré nadobudli účinnosť v roku 2015, vrátane zvýšenia minimálnej mzdy a zníženia sociálnych príspevkov odvádzaných pracovníkmi s nízkymi príjmami.



EK skonštatovala, že po dvoch rokoch poklesu investícií sa situácia v tomto sektore zlepšila, keď SR zaznamenala 5,7-% nárast reálnych investícií. Tie smerovali najmä do nebytovej výstavby a vybavenia, kým investičné toky do bytovej výstavby sa spomalili. Očakáva sa, že plánované rozšírenie výroby v automobilovom a telekomunikačnom priemysle, ako aj pokračujúca výstavba diaľnic budú aj naďalej podporovať prílev investícií. V roku 2015 sa predvída ich nárast na úrovni 4,6 % a na budúci rok porastú o 3,7 %.

V obchodnej oblasti EÚ upozornila, že na Slovensku miera exportov v roku 2014 poklesla, čo odráža slabý dopyt hlavných obchodných partnerov SR. Dôraznejšie obnovenie vývozu sa očakáva až v roku 2016. Na druhej strane dovozy v roku 2014 rástli rýchlejšie ako vývoz, čo odráža zvýšený tok investícií a súkromnej spotreby. Podľa jarných prognóz EK by sa objem dovážaných tovarov mal vyvíjať viac v súlade s vývozom a je predpoklad, že Slovensko nadviaže na predošlý stav s prebytkom bežného účtu.

Komisia pripomenula, že v roku 2014 sa deficit verejných financií zhoršil oproti predošlému roku, z 2,6 % na 2,9 % HDP. Ani lepší výber daní, zmrazenie verejných výdavkov a nižšia miera spolufinancovania projektov EÚ nestačili vyvážiť negatívny dosah plynúci z nedostatkov dividend, nižších kapitálových príjmov a vyšších výdavkov na systém zdravotnej starostlivosti.

Pre rok 2015 je naplánovaný nižší deficit rozpočtu - 2,7 % HDP, čo má byť dosiahnuté aj posilnením súkromnej spotreby a predpokladaným vyšším výberom DPH. Štátu bude nahrávať vyššia daň z príjmov právnických osôb a rozšírenie daňového základu, na druhej strane rast daňových príjmov budú tlmiť investície do podpory výskumu a vývoja a zavedenie nižších zdravotných príspevkov pre slabo platených pracovníkov.

Na strane výdavkov prognóza EK predvída pre SR ich zvýšenie v rámci aktívnej politiky na trhu práce a vzdelávania. Vláda SR tiež oznámila "druhý sociálny balík", kde EK už zohľadnila zavedenie minimálneho dôchodku.

Na rok 2016 EK predvída "smelý" deficit rozpočtu na úrovni 2,5 % HDP, avšak za predpokladu, že vláda nezmení svoju doterajšiu politiku a že dôjde k zlepšeniu makroekonomického prostredia.

Komisia zároveň očakáva pokles verejného dlhu SR na 53,4 % HDP v roku 2015, čo by malo zostať zhruba zachované aj v roku 2016.