Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Ekonomika

Do roku 2030 zvýšia elektromobily spotrebu elektriny v Rakúsku

Ilustračné foto Foto: TASR/AP

Vyššia spotreba súvisí s celkovou novou stratégiou energetiky, ktorá hľadá alternatívu k fosílnym palivám. Dotýka sa najmä vykurovania, klimatizácie a mobility.

Viedeň 13. septembra (TASR) - Elektromobily v priebehu 20 až 35 rokov zvýšia spotrebu elektrickej energie v Rakúsku o sedminu. Prezident združenia E-Wirtschaft Leonhard Schitter je však presvedčený, že krajina bude schopná toto zvýšenie pokryť. Do roku 2030 chce energetický sektor investovať 15 miliárd eur do rozšírenia energetickej siete, z čoho deväť miliárd eur do zariadení na výrobu elektriny.

Spotreba sa v porovnaní s objemom 74,4 terawatthodín (TWh) v roku 2014 do roku 2030 zvýši o 14 TWh na vyše 88 TWh. Vzhľadom na to, že Rakúsko z dovozu pokrýva viac než 14 % spotreby, musia sa domáce výrobné kapacity do roku 2030 zvýšiť minimálne o 20 TWh. To by sa mohlo dosiahnuť rozšírením výrobných kapacít vodnej, veternej a slnečnej energie o 6 až 8 TWh pre každý druh.

Podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny v súčasnosti dosahuje 76 %, do roku 2030 by sa mal zvýšiť na 85 %. Inštalovaný výkon veterných elektrární musí teda stúpnuť o 170 %, v prípade fotovoltaiku o 100.000 zariadení, čo zodpovedá ploche všetkých striech vo Viedni a v Grazi.

Vyššia spotreba súvisí s celkovou novou stratégiou energetiky, ktorá hľadá alternatívu k fosílnym palivám. Dotýka sa najmä vykurovania, klimatizácie a mobility. Schitter predpokladá, že podiel elektriny na celkovej spotrebe energií v Rakúsku stúpne zo súčasných 20 % na 33 %.

Rakúska energetika chce do roku 2030 investovať zhruba 50 miliárd eur do rozširovania rozvodných sietí, meračov a obnoviteľných zdrojov. Schitter zdôrazňuje, že práve budovanie sietí je nevyhnutným predpokladom pre bezpečnosť dodávok a stabilitu systému. Kým v roku 2015 smerovalo do oblasti krízového manažmentu rekordných 202 miliónov eur, vlani to bolo iba 157,6 milióna eur. Tento rok naznačuje nový rekord, keďže do konca júna stál krízový manažment 178 miliónov eur.

Ďalšie prostriedky by mali smerovať aj do výskumu, ktorý vlani dostal len 120 miliónov eur, čiže 0,04 % hrubého domáceho produktu. Podľa Schittera by v nadchádzajúcich piatich rokoch mal výskum dostávať 240 až 250 miliónov eur ročne. Len tak bude energetický sektor schopný vypracovať nové projekty, napríklad, pre integráciu obnoviteľných zdrojov.