Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Zmluva o energetickej charte (ECT), založená v roku 1994 na riadenie obchodu a investícií v energetickom sektore, sa stala v posledných rokoch kontroverznou.
Autor TASR
Štrasburg 25. apríla (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu (24. 4.) poobede vyšli v ústrety predošlým odporúčaniam parlamentných výborov pre priemysel, výskum, energetiku a medzinárodný obchod a vyjadrili súhlas s tým, aby EÚ ako organizácia odstúpila od Zmluvy o energetickej charte.
Zmluva o energetickej charte (ECT), založená v roku 1994 na riadenie obchodu a investícií v energetickom sektore, sa stala v posledných rokoch kontroverznou. Cieľom tejto medzinárodnej zmluvy je uľahčiť medzinárodnú spoluprácu a poskytnúť rámec na ochranu investícií, obchodu a zjednodušiť riešenie sporov v oblasti energetiky. Pokrýva všetky aspekty komerčných energetických aktivít vrátane obchodu, prepravy, investícií a energetickej efektívnosti. Zmluva je právne záväzná a obsahuje aj mechanizmy urovnávania sporov.
Európsky parlament vyjadril potrebu vystúpenia EÚ z ECT už v uznesení prijatom v roku 2022. V stredu za odstúpenie od tejto zmluvy zahlasovalo 560 poslancov, 43 bolo proti a 27 sa hlasovania zdržalo.
Po úspešnom hlasovaní v europarlamente môžu teraz aj členské štáty (Rada EÚ) prijať rozhodnutie v tejto veci kvalifikovanou väčšinou.
Europoslanci poukazovali na skutočnosť, že Zmluva o energetickej charte sa od 90. rokov 20. storočia takmer nezmenila, stala sa zastaranou a jednou z celosvetovo najspornejších investičných zmlúv, pričom v posledných rokoch sa stala ohniskom sporov. Zákonodarcovia kritizovali skutočnosť, že veľké energetické spoločnosti ťažiace fosílne palivá cez členstvo v ECT hrozili štátom arbitrážnymi súdmi s požiadavkami na odškodnenie v miliardách eur pre to, že krajiny upúšťajú od fosílnych palív a prechádzajú na obnoviteľné zdroje energie.
Európska komisia navrhla koordinované vystúpenie EÚ a jej členských štátov z tejto zmluvy, keďže sa domnieva, že ECT už nie je zlučiteľná s klimatickými cieľmi EÚ v rámci Európskej zelenej dohody a Parížskej dohody, a to najmä z dôvodu obáv z pokračujúcich investícií do fosílnych palív.
Od roku 2012 do roku 2021 bol generálnym tajomníkom Sekretariátu Energetickej charty v Bruseli slovenský kariérny diplomat Urban Rusnák.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Zmluva o energetickej charte (ECT), založená v roku 1994 na riadenie obchodu a investícií v energetickom sektore, sa stala v posledných rokoch kontroverznou. Cieľom tejto medzinárodnej zmluvy je uľahčiť medzinárodnú spoluprácu a poskytnúť rámec na ochranu investícií, obchodu a zjednodušiť riešenie sporov v oblasti energetiky. Pokrýva všetky aspekty komerčných energetických aktivít vrátane obchodu, prepravy, investícií a energetickej efektívnosti. Zmluva je právne záväzná a obsahuje aj mechanizmy urovnávania sporov.
Európsky parlament vyjadril potrebu vystúpenia EÚ z ECT už v uznesení prijatom v roku 2022. V stredu za odstúpenie od tejto zmluvy zahlasovalo 560 poslancov, 43 bolo proti a 27 sa hlasovania zdržalo.
Po úspešnom hlasovaní v europarlamente môžu teraz aj členské štáty (Rada EÚ) prijať rozhodnutie v tejto veci kvalifikovanou väčšinou.
Europoslanci poukazovali na skutočnosť, že Zmluva o energetickej charte sa od 90. rokov 20. storočia takmer nezmenila, stala sa zastaranou a jednou z celosvetovo najspornejších investičných zmlúv, pričom v posledných rokoch sa stala ohniskom sporov. Zákonodarcovia kritizovali skutočnosť, že veľké energetické spoločnosti ťažiace fosílne palivá cez členstvo v ECT hrozili štátom arbitrážnymi súdmi s požiadavkami na odškodnenie v miliardách eur pre to, že krajiny upúšťajú od fosílnych palív a prechádzajú na obnoviteľné zdroje energie.
Európska komisia navrhla koordinované vystúpenie EÚ a jej členských štátov z tejto zmluvy, keďže sa domnieva, že ECT už nie je zlučiteľná s klimatickými cieľmi EÚ v rámci Európskej zelenej dohody a Parížskej dohody, a to najmä z dôvodu obáv z pokračujúcich investícií do fosílnych palív.
Od roku 2012 do roku 2021 bol generálnym tajomníkom Sekretariátu Energetickej charty v Bruseli slovenský kariérny diplomat Urban Rusnák.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
