Brusel 13. februára (TASR) - Európska komisia (EK) vo svojej zimnej prognóze znížila predpoveď rastu slovenskej ekonomiky. Komisia počíta, že hrubý domáci produkt (HDP) tento rok stúpne o 2,9 % a v roku 2018 o 3,6 % po 3,3-% zvýšení vlani. Vo vlaňajšej jesennej prognóze očakávala pre rok 2016 nárast o 3,4 %, potom v tomto roku spomalenie na 3,2 % a v roku 2018 zrýchlenie tempa rastu až na 3,8 %.

Slovenská ekonomika pokračovala v roku 2016 v raste, ktorého motorom bol predovšetkým vysoký export a nárast spotreby domácností. Naopak, pokles investícií expanziu pribrzdil. EK očakáva, že ekonomická aktivita bude pokračovať v solídnom raste aj v tomto a budúcom roku, čo podporí trh práce a trvalú tvorbu pracovných miest. Inflácia sa tento rok vráti do pozitívneho teritória po troch rokoch znižovania spotrebiteľských cien a rozpočtový schodok bude pokračovať v poklese.

Tempo rastu slovenskej ekonomiky sa výrazne spomalilo už vlani z 3,8 % v roku 2015. Dôvodom bol pokles investícií, keďže v roku 2016 sa znížili investície podporené z fondov Európskej únie, čo spôsobilo prudký pád verejných investícií.

Miera nezamestnanosti podľa EK vlani klesla na 9,7 % z 11,5 % v roku 2015. Tento rok by sa mala znížiť na 9 % a v roku 2018 až na 7,9 %.

Harmonizovaný index spotrebiteľských cien vlani klesol o 0,5 % po 0,3-% znížení v roku 2015. V tomto roku sa očakáva jeho nárast o 0,9 % a na budúci rok o 1,4 %.

Deficit verejných financií sa vlani znížil na 2,2 % HDP z 2,7 % HDP v roku 2015. EK počíta tento rok s jeho poklesom na 1,4 % HDP a v roku 2018 na 0,6 % HDP.

Krajiny EÚ čelia veľkej neistote, musia si udržať konkurencieschopnosť

Prvý raz za takmer desaťročie sa očakáva, že ekonomiky všetkých členských štátov EÚ budú rásť počas celého trojročného prognózovaného obdobia - 2016, 2017 a 2018. Napriek tomu krajiny únie čelia veľkej neistote. Upozornil na to dnes eurokomisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici v súvislosti s aktuálnou zimnou prognózou Európskej komisie (EK). Na podporu rastu je podľa neho dôležité využívať "všetky politické nástroje".

Podpredseda EK Valdis Dombrovskis, ktorý je zodpovedný za finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov skonštatoval, že v týchto neistých časoch je dôležité, aby si európske ekonomiky udržali konkurencieschopnosť a boli schopné sa prispôsobiť meniacim sa okolnostiam.

"Treba pokračovať v štrukturálnych reformách a musíme sa zamerať na inkluzívny rast, aby sme dosiahli, že oživenie pociťujú všetci," upozornil Dombrovskis. Dodal, že pri raste inflácie z nízkych úrovní nemožno očakávať, že aktuálny menový stimul bude trvať donekonečna. Preto by krajiny s vysokým deficitom a dlhom mali pokračovať v ich znižovaní, aby sa stali odolnejšími proti hospodárskych otrasom.

Komisia očakáva rast HDP v eurozóne na úrovni 1,6 % v tomto roku a 1,8 % v roku 2018. Oproti jesennej prognóze sú to trochu lepšie čísla (2017 – 1,5 %, 2018 – 1,7 %), vďaka lepšej výkonnosti ako sa očakávalo v druhej polovici roku 2016 a robustnému štartu v roku 2017.

Rast HDP v EÚ ako celku by mal mať podobnú tendenciu. Podľa očakávaní by mal v tomto a budúcom roku dosiahnuť úroveň 1,8 %. Jesenná prognóza udávala 1,6 % pre rok 2017 a 1,8 % pre 2018.

Vyhliadky rastu rozvinutých ekonomík mimo EÚ sa v posledných mesiacoch zlepšili, najmä v dôsledku očakávaní vyplývajúcich z fiškálneho stimulu v USA, ktoré viedli k vyšším dlhodobým úrokovým sadzbám a zhodnoteniu amerického dolára. Rast v rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách sa pravdepodobne do roku 2018 stabilizuje. Po slabých výsledkoch v roku 2016 by to celkovo mohlo pomôcť vývozu tovarov i služieb z krajín EÚ.

Na druhej strane obzvlášť vysoká neistota vyplýva z viacerých faktorov. Nie sú ešte jasné zámery novej americkej vlády v kľúčových politických oblastiach, EÚ bude v tomto roku čeliť viacerým kľúčovým voľbám a blížia sa aj rokovania s Londýnom o brexite.

Z hľadiská celkového pomeru rizík sa predpokladá menej priaznivý vývoj. V krátkodobom horizonte by fiškálny stimul v USA mohol výraznejšie ovplyvniť rast. Zo strednodobého hľadiska riziká pre prognózu rastu vyplývajú z dôsledkov nedávnych kríz, výsledku hlasovania o brexite, potenciálnych rušivých zásahov v obchode, rýchlejšieho sprísňovania menovej politiky v Spojených štátoch, čo by negatívne zasiahlo rozvíjajúce sa trhové ekonomiky. Obavy má EÚ aj z prípadných dôsledkov vysokého a zvyšujúceho sa dlhu v Číne.

Európske hospodárstvo bude pokračovať v zotavovaní

Európske hospodárstvo, ktoré už vlani odolávalo globálnym výzvam, bude tento aj budúci rok pokračovať v zotavovaní, konštatuje v aktuálnej zimnej prognóze Európska komisia (EK).

Komisia očakáva, že ekonomiky všetkých 28 štátov Európskej únie (EÚ) zaznamenajú tri roky po sebe (2016, 2017 a 2018) rast, prvýkrát za takmer dekádu. Zároveň však pripomína, že ich vyhliadky sprevádza vyššia ako zvyčajná neistota.

Reálny hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny 15 kvartálov po sebe rástol. Zamestnanosť sa tiež zvyšuje robustným tempom a úmerne tomu klesá nezamestnanosť, aj keď stále zostáva na vyššej úrovni ako pred krízou. Motorom zotavovania hospodárstva regiónu je stále súkromná spotreba, konštatuje EK. Rast investícií síce pokračuje, ale zostáva slabý.

Komisia predpovedá eurozóne v tomto roku rast HDP o 1,6 % a v nasledujúcom roku o 1,8 %. To je mierne zlepšenie v porovnaní s jesennou prognózou, keď EK očakávala tento rok expanziu o 1,5 % a v roku 2018 o 1,7 %. Dôvodom revízie smerom nahor bol lepší ako predpokladaný výkon ekonomiky eurozóny v 2. polroku 2016 a pomerne robustný štart do nového roka.

HDP celej 28-člennej únie sa tiež zvýši o niečo viac, a to o 1,8 % tento aj budúci rok, namiesto tohoročného rastu o 1,6 % v jesennej prognóze (1,8 % pre budúci rok zostáva).

Prispeli k tomu podľa EK lepšie vyhliadky vyspelých ekonomík, ktoré nie sú členmi EÚ, a to najmä vďaka očakávaným fiškálnym stimulom v USA. Zároveň by sa malo upevniť tempo rastu rozvíjajúcich sa ekonomík. To by mohlo viesť k oživeniu exportu z EÚ po slabom vlaňajšom výsledku.

Inflácia v eurozóne sa nedávno odrazila od dna, v dôsledku zdraženia energií. V uplynulých dvoch rokoch zápasil región s veľmi nízkou infláciou a hoci už naberá tempo, komisia predpovedá, že sa tento a budúci rok ešte udrží pod 2-% inflačným cieľom Európskej centrálnej banky (ECB).

Jadrová inflácia, bez nestálych cien energií a potravín, bude stúpať len postupne. Celkovo EK očakáva, že inflácia v eurozóne zrýchli z vlaňajších 0,2 % na 1,7 % v tomto roku a v roku 2018 dosiahne 1,4 %. V celej EÚ stúpne priemerná miera inflácie z 0,3 % vlani na 1,8 % v tomto roku a potom mierne spomalí na 1,7 % v roku 2018.

Domáci dopyt zostane podľa komisie motorom hospodárskeho rastu v Európe, pričom súkromná spotreba bude jej hlavným ťahúňom, vďaka pokračujúcemu zvyšovaniu zamestnanosti a nominálnych miezd. Na druhej strane rastúca inflácia bude brzdiť výdavky domácností, takže tempo zvyšovania súkromnej spotreby zostane pomerne mierne.

Aj investície budú pokračovať v raste, ale tiež len miernym tempom. Podporia ich viaceré faktory, vrátane nízkych finančných nákladov a posilňovania globálnej aktivity.

Projekty financované aj s pomocou investičného fondu EÚ pre Európu by mali podporiť hospodársky rast, keďže sa presúvajú z fázy schvaľovania k realizácii.

EK predpovedá eurozóne rast investícií v tomto roku o 2,9 % a v roku 2018 o 3,4 %, v celej EÚ tiež o 2,9 % tento a 3,1 % budúci rok.

Zotavovanie ekonomiky má silný pozitívny vplyv na trh práce. Navyše viaceré štáty uskutočnili v tejto oblasti rozsiahle štrukturálne reformy.

Rast zamestnanosti by tak mal byť podľa komisie relatívne solídny, aj keď v porovnaní s vlaňajším tempo bude v tomto aj budúcom roku o niečo menej dynamický. Eurozóne predpovedá pokles miery nezamestnanosti v tomto roku na 9,6 % z vlaňajších 10 % a v roku 2018 ďalšie zníženie na 9,1 %. V celej EÚ klesne nezamestnanosť z 8,5 % v roku 2016 na 8,1 % v tomto a 7,8 % v nasledujúcom roku. Pôjde o najlepšie výsledky od roku 2009.

Schodok verejných financií aj celkového dlhu v eurozóne aj v EÚ má ďalej klesať. V regióne, ktorý zaviedol euro, sa priemerný deficit zníži z minuloročných 1,7 % HDP na 1,4 % v rokoch 2017 a 2018. Verejný dlh klesne z 91,5 % HDP vlani na 90,4 % v tomto roku a 89,2 % v roku 2018.

Prvýkrát od krízy v roku 2008 predpovedá EK hospodársky rast všetkým členom EÚ za celé obdobie rokov 2016, 2017 a 2018, keďže aj najslabšie štáty sa vlani vrátili k rastu.

Čo sa týka zvýšenej neistoty, otázniky vyvolávajú predovšetkým budúce kroky novej americkej administratívy, ako aj séria volieb v EÚ či výsledok rokovaní o brexite.