< sekcia Ekonomika

F. PALKO: Kupónová privatizácia ciele splnila, no mala aj negatíva

František Palko Foto: TASR/Oliver Ondráš

Najväčším negatívom podľa bývalého štátneho tajomníka ministerstva financií je nezvládnuté legislatívne prostredie a z toho prameniaca neschopnosť štátneho dozoru nad investičnými spoločnosťami.

Bratislava 23. októbra (TASR) – Kupónová privatizácia priniesla v Čechách aj na Slovensku za krátke obdobie zmenu vlastníckej štruktúry zo štátnej na súkromnú, čo bol jeden z jej strategických cieľov. Akákoľvek iná metóda, ktorá by bola použitá, by bola zdĺhavá, reformy by sa oddialili a ekonomika by sa rozvíjala omnoho pomalšie. Myslí si to bývalý štátny tajomník ministerstva financií František Palko, ktorý v 90. rokoch pracoval aj v Centre kupónovej privatizácie SR.

"Negatívum je nezvládnuté legislatívne prostredie a z toho prameniaca neschopnosť štátneho dozoru nad investičnými spoločnosťami. Bývalý majetok štátu sa sústredil v rukách niekoľkých právnických osôb - investičných fondov, na konci ktorých stáli samozrejme konkrétne osoby, ktoré dnes hýbu Slovenskom," priblížil Palko pre TASR pri príležitosti 25. výročia začiatku kupónovej privatizácie.

Pripomína, že strategickým cieľom tejto metódy bolo zmeniť vlastnícku štruktúru ekonomiky tak, aby sa firmy dostali zo štátnej do privátnej sféry a vytvorili sa predpoklady pre konkurenciu, ktorá prináša efekt spotrebiteľovi. Zámerom tiež bolo uskutočniť to čo najrýchlejšie a aby sa na tom mohol podieľať každý dospelý občan, ktorý má záujem. Ciele z hľadiska zmeny štruktúry vlastníctva aj rýchlosti jej dosiahnutia sa naplnili, zaostávajúce legislatívne prostredie a slabá vymáhateľnosť práva však boli negatívnym sprievodným znakom tohto procesu, upozornil Palko.

"Investičné kupóny sa sústredili v rukách investičných fondov, ktoré spravovali investičné spoločnosti a tie aby sa vymanili spod kontroly štátneho dozoru, transformovali sa na obyčajné obchodné spoločnosti s obrovským majetkom získaným z kupónovej privatizácie. Ľudia potom dostali prakticky omrvinky a slovenská ekonomika získala zrazu pár miliardárov," vysvetlil.

Títo podľa neho mali šťastie práve v tom, že štát zaostával s prijatím adekvátnej legislatívy a štátny dozor bol bezzubý. Okrem slabej legislatíve aj preto, že s takouto činnosťou dovtedy neboli skúsenosti. "Títo zbohatlíci iba využili situáciu, najväčšiu vinu za negatívne dôsledky kupónky nesie samozrejme štát," myslí si Palko.

Čo sa týka neskoršej zmeny druhej vlny privatizácie na Slovensku, teda výmeny kupónov za štátne dlhopisy, výhodou tejto metódy podľa neho bolo, že sa nedala negatívne využiť takým spôsobom ako v prvom prípade. "Avšak tú metódu vnímam iba ako doplnok, sama o sebe by nesplnila cieľ, ktorý splnila prvá vlna kupónovej privatizácie, teda výmena investičných kupónov za akcie či podielové listy investičných spoločností," dodal Palko.