< späť

Medzi crowdfundingom a crowdinvestingom sú rozdiely

Foto: TASR/AP

Crowdinvesting je alternatívou k bankovým sporiacim a depozitným produktom či investíciám do zlata.

Bratislava 2. decembra (TASR) - Crowdfunding a crowdinvesting sa často vyskytujú synonymicky a aj keď sú obidva pojmy spojené s podobnou filozofiou financovania prostredníctvom "davu" (crowd), líšia sa v mnohých dôležitých aspektoch.

Crowdinvesting ponúka formu zhodnocovania peňazí jednotlivcov – investorov. Je alternatívou k bankovým sporiacim a depozitným produktom či investíciám do zlata. Vzhľadom na nízke úročenie sporiacich účtov v bankách je teda zaujímavou možnosťou pre všetkých, ktorí majú voľné zdroje a chcú, aby ich peniaze zarábali. V prípade tradičného crowdfundingu sa neočakáva zisk, ale skôr symbolická odmena.

Prvý koncept crowdfinancingu sa objavil v polovici 19. storočia. Ak farmári potrebovali nakúpiť semená pre novú sezónu, nakúpili ich spoločne a na konci roku si zisk z úrody rozdelili.

Systém si všimol Friedrich Wilhelm Raiffeisen, inovatívny nemecký starosta a reformátor, ktorý sa zaujímal o podmienky peňažných úverov pre drobných poľnohospodárov. Rozvinul ideu "sily masy" a podnietil vznik prvých pôžičkových kancelárií ako zárodku vidieckeho bankového systému.

V roku 2009 sa starou ideou inšpirovala nová internetová generácia. Vznikom platforiem ako Kickstarter a podobných sa začala tzv. crowd éra. Tento systém financovania masami spočiatku využívali najmä startupy a umelecké projekty.

Prvé crowdové platformy vznikali zhruba v období globálnej bankovej krízy. Krízou boli zasiahnuté mnohé spoločnosti, a to aj úspešné, ktoré banky odmietli financovať z dôvodu ochrany vlastnej bilancie. Aj pre firmy, ktoré boli na trhu mnoho rokov, profitovali a mali desiatky tisíc spokojných zákazníkov, bolo čoraz ťažšie získať pôžičky pre ďalší rozvoj a investície.

Zakladateľ platformy Finnest.com, bývalý dlhoročný senior viceprezident Raiffeisenbak, videl jedinečnú príležitosť a v roku 2014 založil novú digitálnu korporátnu finančnú platformu pre úspešné spoločnosti. Na platforme Finnest.com môžu tieto spoločnosti získať finančné fondy od "masy", ktorou sú retailoví investori. Títo okrem atraktívnej možnosti zhodnotenia svojich peňazí získavajú možnosť podporiť rozvoj spoločností, ktorých sú sami zákazníkmi.

"Masu", ktorú kedysi tvorili lokálni farmári, predstavujú dnes zákazníci, zamestnanci alebo dodávatelia úspešných spoločností. Komunita farmárov sa zmenila na komunitu digitálnu. Pôvodná idea však zostala a to dať dokopy individuálne príspevky a získať schopnosť financovať niečo veľké. V roku 2016 globálne crowd investície presiahli 30 miliárd eur a stále rastú.

Crowdinvesting predstavuje možnosť investovať financie do úspešných spoločností. Platformy, ktoré ponúkajú crowdinvesting do takýchto spoločností, t. j. nie do startupov (napr. Finnest.com), majú dlhoročné skúsenosti v oblasti financovania podnikania. Na platformu zaraďujú len spoločnosti, ktoré prejdú prísnym vyhodnocovacím procesom. Za úspešné sú považované spoločnosti, ktoré zaznamenávajú organický rast dokumentovaný počas niekoľkých rokov, majú udržateľné kladné výsledky EBITDA, dostatočné vlastné imanie, perspektívny obchodný model, vďaka ktorému sú cenovým alebo inovatívnym lídrom, stabilnú vlastnícku štruktúru a zodpovedný manažment primeraný podnikaniu spoločnosti.

Na platformu sa teda nedostanú spoločnosti, ktoré by so sebou niesli potenciálne riziko. Firmy, ktoré sú zaradené na platformu, majú stabilné zákaznícke portfólio a predpokladajú pozitívne vyhliadky počas celej dĺžky investovania, ktorá trvá minimálne tri a zvyčajne päť rokov.

Investor sa prostredníctvom crowdinvestingu nestáva podielnikom ani tichým spoločníkom firmy. V účtovníctve firmy sa financie získané prostredníctvom crowdinvestingu dostávajú na stránku pasív ako ostatné dlhodobé záväzky.

TASR informovala spoločnosť Finnest.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.
Aktuálne témy:

Úvod

HRABKO: A.Kiska ukázal, že dokáže vykonať aj nevykonateľné rozhodnutie

Právny chaos okolo menovania ústavných sudcov spôsobil v prvom rade Ústavný súd, prezidentovi ostali už len zlé a horšie možnosti. Ale vybral si jednu z horších, povedal v TABLET.TV Juraj Hrabko.

KURZ: Je to pravda, dohodli sme sa na spoločnom vládnutí

,aktualizované 

Útočníkom na letisku Schiphol je 29-ročný muž z Haagu

,aktualizované 

O prehre Slovenska s Ruskom rozhodlo až predĺženie

,aktualizované