Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Zahraniční veritelia majú preto "morálnu, politickú a legálnu" povinnosť dodržať svoje záväzky, vyhlásil dnes hovorca gréckej vlády Dimitris Tzanakopulos.
Autor TASR
Atény 23. mája (TASR) - Grécko zaviedlo reformy a splnilo svoju časť dohody. Zahraniční veritelia majú preto "morálnu, politickú a legálnu" povinnosť dodržať svoje záväzky. Vyhlásil dnes hovorca gréckej vlády Dimitris Tzanakopulos.
Ministri financií členských štátov eurozóny sa totiž v pondelok (22.5.) ani po ôsmich hodinách rokovaní nedokázali dohodnúť na zmiernení gréckeho dlhu. Dali si však za cieľ dosiahnuť dohodu na najbližšej júnovej schôdzi.
Ministri sa v pondelok nedohodli ani len na uvoľnení ďalšej splátky z tretieho záchranného programu pre Grécko. Atény pritom potrebujú v júli splatiť dlhy vo výške 7,3 miliardy eur.
"Grécko splnilo svoje záväzky. Teraz je rad na našich partneroch a veriteľoch, ktorí majú morálnu, politickú a legálnu povinnosť dodržať tie svoje," povedal dnes novinárom Tzanakopulos.
Veritelia sa vlani v zásade zhodli na tom, že zvážia zmiernenie gréckeho dlhu, ale nešpecifikovali ako.
Grécki poslanci minulý týždeň schválili balík úsporných opatrení, vrátane zvýšenia niektorých daní a zníženia dôchodkov. Atény však ešte musia schváliť sadu zákonov, aby reformy fungovali, až potom im veritelia odblokujú ďalšie peniaze.
Ďalším faktor, ktorý bráni uvoľneniu splátky, sú rozdielne názory veriteľov z Európskej únie a Medzinárodného menového fondu (MMF) na zmiernenie dlhovej záťaže Grécka. Tzanakopulos však dnes povedal, že splátka nie je spojená s účasťou MMF na treťom záchrannom programe.
Nemecko aj iné vlády v eurozóne nechcú vyplatiť Grécku novú splátku, kým sa MMF nepridá k tretiemu programu. Fond zase tvrdí, že to urobí až potom, keď mu eurozóna objasní, akú formu zmiernenia dlhu Aténam ponúkne po vypršaní súčasného záchranného programu na budúci rok.
Celková výška finančnej pomoci, ktorú Grécku poskytli partneri v eurozóne a MMF od roku 2010, zvýšila jeho dlh na 179 % hrubého domáceho produktu (HDP). A túto dlhovú záťaž považuje fond za neudržateľne vysokú.
Podľa Tzanakopulosa Nemecko a MMF sa najviac rozchádzajú v názore na rastové vyhliadky Grécka a jeho primárne rozpočtové prebytky po roku 2023. A dodal, že Grécko v nasledujúcich týždňoch urobí maximum pre vyriešenie sporných bodov, aby dosiahlo zmiernenie dlhu v strednodobom časovom horizonte.
Ministri financií členských štátov eurozóny sa totiž v pondelok (22.5.) ani po ôsmich hodinách rokovaní nedokázali dohodnúť na zmiernení gréckeho dlhu. Dali si však za cieľ dosiahnuť dohodu na najbližšej júnovej schôdzi.
Ministri sa v pondelok nedohodli ani len na uvoľnení ďalšej splátky z tretieho záchranného programu pre Grécko. Atény pritom potrebujú v júli splatiť dlhy vo výške 7,3 miliardy eur.
"Grécko splnilo svoje záväzky. Teraz je rad na našich partneroch a veriteľoch, ktorí majú morálnu, politickú a legálnu povinnosť dodržať tie svoje," povedal dnes novinárom Tzanakopulos.
Veritelia sa vlani v zásade zhodli na tom, že zvážia zmiernenie gréckeho dlhu, ale nešpecifikovali ako.
Grécki poslanci minulý týždeň schválili balík úsporných opatrení, vrátane zvýšenia niektorých daní a zníženia dôchodkov. Atény však ešte musia schváliť sadu zákonov, aby reformy fungovali, až potom im veritelia odblokujú ďalšie peniaze.
Ďalším faktor, ktorý bráni uvoľneniu splátky, sú rozdielne názory veriteľov z Európskej únie a Medzinárodného menového fondu (MMF) na zmiernenie dlhovej záťaže Grécka. Tzanakopulos však dnes povedal, že splátka nie je spojená s účasťou MMF na treťom záchrannom programe.
Nemecko aj iné vlády v eurozóne nechcú vyplatiť Grécku novú splátku, kým sa MMF nepridá k tretiemu programu. Fond zase tvrdí, že to urobí až potom, keď mu eurozóna objasní, akú formu zmiernenia dlhu Aténam ponúkne po vypršaní súčasného záchranného programu na budúci rok.
Celková výška finančnej pomoci, ktorú Grécku poskytli partneri v eurozóne a MMF od roku 2010, zvýšila jeho dlh na 179 % hrubého domáceho produktu (HDP). A túto dlhovú záťaž považuje fond za neudržateľne vysokú.
Podľa Tzanakopulosa Nemecko a MMF sa najviac rozchádzajú v názore na rastové vyhliadky Grécka a jeho primárne rozpočtové prebytky po roku 2023. A dodal, že Grécko v nasledujúcich týždňoch urobí maximum pre vyriešenie sporných bodov, aby dosiahlo zmiernenie dlhu v strednodobom časovom horizonte.
