Bratislava 20. novembra (TASR) - Parlamentný výbor pre financie a rozpočet odobril v pondelok návrh štátneho rozpočtu na rok 2018. Parlament sa ním bude zaoberať na najbližšej schôdzi, ktorá odštartuje 28. novembra. Rozpočet by sa mohol dostať v pléne na rad 6. decembra. Ministerstvo financií (MF) SR v ňom počíta s poklesom dlhu aj deficitu v najbližších rokoch. Vyrovnané hospodárenie by malo byť dosiahnuté v roku 2020.

Vláda si v návrhu rozpočtu na budúci rok stanovila cieľ deficitu verejných financií na 0,83 % hrubého domáceho produktu (HDP). V ďalšom roku sa má znížiť na 0,1 % HDP, v roku 2020 je cieľom vyrovnaná bilancia. Dlh má v budúcom roku klesnúť tesne pod hranicu 50 % HDP (49,9 %). Do roku 2020 sa má ďalej znižovať, a to k úrovni okolo 45 % HDP.

"Rozpočet, s ktorým prichádzam, je založený na ekonomickom raste 4,2 %. Môžeme hovoriť o zdravom ekonomickom raste, ktorý je založený na domácej spotrebe. Sú v ňom zahrnuté aj kľúčové investície," priblížil na rokovaní výboru minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).

Rozpočet počíta aj s prioritami, na ktorých sa dohodli koaliční partneri. Ide napríklad o zvýšenie minimálnej mzdy, podporu v dochádzaní za prácou, zvýšenie príplatkov za nočnú prácu a prácu počas víkendov a sviatkov. "V návrhu rozpočtu je množstvo priorít. Ide napríklad o krytie záväzku o úprave platových pomerov zamestnancov v štátnej službe. Sú tu veľké investičné projekty, ktoré sú nadotované v našich rezervách. Sú v ňom premietnuté napríklad aj prijaté legislatívne zmeny v oblasti sociálneho poistenia, zákona o službách zamestnanosti a ďalších. Sú to masívne zákony aj z pohľadu vplyvov na verejné financie," priblížil Kažimír. Vyčíslil tiež, že rastú zdroje aj na financovanie vzdelávania. "Budeme pokračovať v súboji o každé jedno euro v zdravotníctve," avizoval Kažimír s tým, že v rámci projektu Hodnota za peniaze bude zanalyzované aj odmeňovanie v štátnej a verejnej správe.

Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh Ladislava Kamenického (Smer-SD), ktorý vytvára možnosť prevziať rámcový úver od Európskej investičnej banky (EIB) v objeme do 300 miliónov eur. "Nejde o navýšenie výdavkov. Ide len o spôsob financovania. Nemusíme sa financovať len cez Agentúru pre riadenie dlhu a likvidity na finančných trhoch, ale aj prostredníctvom EIB," vysvetlil Kamenický.

Opozičný poslanec Eugen Jurzyca (SaS) upozornil na hodnotenie zákona roka Radou pre rozpočtovú zodpovednosť. "Udržateľnosť verejných financií je podmienená tým, či v roku 2020 budeme mať vyrovnaný rozpočet. Tri roky sa znižoval dlh podľa RRZ jednorazovými opatreniami. Máme nízku záväznosť strednodobého rozpočtového rámca," skritizoval Jurzyca.

Aktuálny návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúce roky podľa MF SR ale zahŕňa aj opatrenia, ktoré povedú k zníženiu zadlženia Slovenska mimo sankčných pásiem dlhovej brzdy od roku 2019. K poklesu celkového deficitu na horizonte prognózy podľa MF SR dôjde najmä tlmením rastu výdavkov verejnej správy v porovnaní s nominálnym rastom hrubého domáceho produktu (HDP). V pomere k HDP majú klesnúť aj prevádzkové výnosy verejnej správy a sociálne transfery.

Na výšku dlhu by podľa ministerstva mohla v čiastočnej miere vplývať aj stratégia riadených likvidných aktív štátu. Kažimír tiež upozornil na to, že verejný dlh na Slovensku postupne klesá.