Bratislava 4. septembra (TASR) - Vláda a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR sú ochotné riešiť kritickú situáciu vo financovaní sociálnych služieb. Ministerstvo pripomenulo, že práve súčasná vláda postupne zvýšila výdavky na sociálne služby, a to z 38 miliónov eur v roku 2012 na 77 miliónov eur v tomto roku.

"Vlani bola okrem toho z rozpočtovej kapitoly ministerstva vyčlenená mimoriadna dotácia na dofinancovanie neverejných poskytovateľov sociálnych služieb v sume približne 10 miliónov eur," uviedlo ministerstvo s tým, že tento rok opätovne zvýšilo finančné prostriedky na sociálne služby zo svojho rozpočtu a k zvýšeniu finančných prostriedkov prišlo aj zo strany VÚC. "Výsledkom nie je len výrazné zlepšenie finančného pokrytia existujúcich kapacít, ale aj zvýšenie o tisíce nových miest," uviedlo pre TASR MPSVR SR.

Taktiež zdôraznilo, že každoročne podporuje rozvoj sociálnych služieb v rámci svojej dotačnej politiky a podporuje aj poskytovanie sociálnych služieb zo štrukturálnych fondov Európskej únie.

Začiatkom tohto roka bola zriadená pracovná skupina pre prípravu legislatívnych zmien v oblasti sociálnych služieb. Jej členmi sú okrem zástupcov zainteresovaných rezortov zástupcovia verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, samospráv, mimovládnych organizácií a prijímateľov sociálnych služieb. "Pracovná skupina sa okrem financovania zaoberá aj riešením konkrétnych problémov vyplývajúcich z aplikačnej praxe či prípravou metodiky zavádzania štandardov kvality v sociálnych službách. Aj toto je dôkaz, že sociálni partneri sú pre ministerstvo dôležitým spolupracovníkom pri príprave legislatívy," skonštatoval rezort práce.

Podľa MPSVR SR by objektívnosť systému malo do budúcnosti zvýšiť financovanie podľa stupňa odkázanosti jednotlivých klientov. "To je však tiež zásadná zmena a môže tak priniesť aj dočasné problémy pre mnohých poskytovateľov. Nedá sa preto riešiť nárazovo zo dňa na deň," upozornilo ministerstvo.

Zástupcovia organizácií, ktoré sa starajú o seniorov v núdzi, tento týždeň upozornili, že v oblasti starostlivosti o odkázaných seniorov je porušovaná Ústava SR vo viacerých bodoch. Porušované je podľa nich napríklad právo občana na pomoc v núdzi, na rovnosť občanov, a teda nediskriminovanie v sociálnych službách, či právo na bezplatné zdravotníctvo na základe zdravotného poistenia. Podľa predsedníčky Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb Milady Dobrotkovej sa príspevku v odkázanosti zo samosprávnych krajov vôbec nedožije tretina, v niektorých krajoch až polovica seniorov, ktorí o príspevok požiadali.

Predsedníčka Združenia seniorských prijímateľov sociálnych služieb Anna Ghannamová zase zdôraznila, že zákon o sociálnych službách rozdelil odkázaných seniorov na dve skupiny, a to na verejných a neverejných. "Zatiaľ čo senior umiestnený v zariadení mesta alebo kraja dostane na úhradu hodnoty služby dve tretiny z verejných zdrojov, senior u neverejného poskytovateľa dostáva zväčša len jednu tretinu a ani tej sa mnohí nedožijú," uviedla Ghannamová. Ako operatívne riešenie je podľa nej prijateľné splnenie požiadavky zmeny príspevku v odkázanosti na dávku vyplácanú štátom na všetky služby a jej zvýšenie od 1. januára 2016, ale do roka po voľbách bude organizácia trvať na úplnom zrovnoprávnení odkázaných seniorov. Organizácie tiež žiadajú o presunutie vyplácania príspevku v odkázanosti zo samosprávnych krajov na ministerstvo práce a následne o zvýšenie príspevku v odkázanosti v pobytových sociálnych zariadeniach.

"Ministerstvo zo svojej súčasnej pozície akoby mediátora sporov rôznych skupín poskytovateľov sa bude snažiť hľadať maximálny konsenzus v systéme aj naďalej. Vypočuť a akceptovať všetky rôzne hlasy poskytovateľov je však mimoriadne náročné. Niektoré pripomienky majú regionálny charakter a nemožno na ne hľadať liek vo všeobecnom legislatívnom nastavení, ktoré už dnes rieši rovnoprávnosť poskytovateľov dostatočne, čo potvrdzujú aj reálne skúsenosti z viacerých regiónov," skonštatoval rezort práce s tým, že napríklad počet čakateľov na poskytnutie sociálnej služby sa v niektorých regiónoch vďaka prijatým zmenám znížil v posledných rokoch niekoľkonásobne. "Doba čakania reálne neprekračuje 60 dní, čo je spoločným záujmom všetkých aktérov, ale v prvom rade klientov," doplnilo MPSVR SR.

Ministerstvo pripomenulo, že súčasne nastavený zákon nerozlišuje primárne typ poskytovateľa a kompetencie prešli v rámci reformy pod samosprávy, a to v záujme presnejšieho nastavenia služieb na konkrétne potreby regiónov. "Zlá centralizácia týchto kompetencií na štát by preto dnes určite bola krokom späť. Časť problémov je možné riešiť len v komunikácii a spolupráci jednotlivých samospráv a poskytovateľov, v čom sa rovnako snaží byť ministerstvo dlhodobo nápomocné," dodalo MPSVR SR.