Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pred vstupom do Európskej únie v roku 2004 fungovali v SR tzv. sanitné bitúnky.
Autor TASR
Bratislava 27. marca (TASR) – Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR vykonáva hĺbkové kontroly na všetkých bitúnkoch v SR. Uviedla to po stredajšom rokovaní vlády šéfka MPRV SR Gabriela Matečná (SNS) v reakcii na medializované podozrenia zverejnené v denníku Hospodárske noviny (HN), že slovenské bitúnky kupujú chorý hovädzí dobytok.
"Informácie preverujeme na základe článku, ktorý vyšiel. Kontrolujeme a robíme hĺbkové kontroly vo všetkých bitúnkoch, ktoré máme na Slovensku, je ich cez 100. O záveroch kontroly budeme informovať," spresnila Matečná.
Denník Hospodárske noviny v súvislosti s prípadmi kúpy chorého hovädzieho dobytka slovenskými bitúnkami konštatoval, že chovateľom by podľa odborníkov pomohlo obnovenie sanitárnych bitúnkov či preplácanie nákladov spojených s úhynom zvierat. Chovatelia, zootechnici, veterinári a majitelia bitúnkov aj predstavitelia vyššej štátnej správy naznačili, že dôvodom takéto konania je, že štát finančne nepomáha chovateľom hovädzieho dobytka.
"Sme asi jediná krajina v Európe, ktorá náklady spojené s odstraňovaním a likvidáciou uhynutých a chorých zvierat necháva na pleciach chovateľov," povedal výkonný riaditeľ Zväzu chovateľov mäsového dobytka Peter Polák.
V prípade, že zviera ochorie, náklady na liečenie hradí farmár. Za jeho utratenie zaplatí veterinárovi minimálne 100 eur, za likvidáciu v kafilérii 300 eur za tonu a náklady na dopravu zvieraťa. V susednej ČR majú chovatelia k dispozícií 8 súkromných kafilérií a v niektorých prípadoch s nákladmi pomôže farmárom štát preplatením náhrady za likvidáciu. "Náhrada zahŕňa aj náklady na porážku chorých zvierat a na neškodné odstránenie ich kadavérov. V odôvodnených prípadoch sa poskytne aj náhrada za neškodné odstránenie ich produktov," uviedol hovorca českého agrorezortu Vojtěch Bílý. Preplácanie náhrad funguje v Maďarsku či Poľsku, v Rakúsku majú tzv. nákazovú pokladnicu.
Pred vstupom do Európskej únie v roku 2004 fungovali v SR tzv. sanitné bitúnky. Podľa Paulíny Kojnok zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy to boli priestorovo oddelené časti bežných bitúnkov, ktoré boli prispôsobené na zabíjanie zvierat s obmedzenou schopnosťou pohybu. Mäso takýchto zvierat putovalo do výseku, a potom do kafilérie. Mäso z takéhoto bitúnku bolo označené na etikete ako spracované v sanitnom bitúnku. V súčasnosti sa mäso označuje ako požívateľné alebo nepožívateľné.
V minulosti fungovalo na Slovensku 5 kafilérií, v súčasnosti ostala jedna v Mojšovej Lúčke, ktorá by sa mala postarať o telá uhynutých zvierat z celého Slovenska. "Kapacita kafilérie je vyťažená asi na 80 %," priblížila jej konateľka Alexandra Krajčíová Orčíková.
"Informácie preverujeme na základe článku, ktorý vyšiel. Kontrolujeme a robíme hĺbkové kontroly vo všetkých bitúnkoch, ktoré máme na Slovensku, je ich cez 100. O záveroch kontroly budeme informovať," spresnila Matečná.
Denník Hospodárske noviny v súvislosti s prípadmi kúpy chorého hovädzieho dobytka slovenskými bitúnkami konštatoval, že chovateľom by podľa odborníkov pomohlo obnovenie sanitárnych bitúnkov či preplácanie nákladov spojených s úhynom zvierat. Chovatelia, zootechnici, veterinári a majitelia bitúnkov aj predstavitelia vyššej štátnej správy naznačili, že dôvodom takéto konania je, že štát finančne nepomáha chovateľom hovädzieho dobytka.
"Sme asi jediná krajina v Európe, ktorá náklady spojené s odstraňovaním a likvidáciou uhynutých a chorých zvierat necháva na pleciach chovateľov," povedal výkonný riaditeľ Zväzu chovateľov mäsového dobytka Peter Polák.
V prípade, že zviera ochorie, náklady na liečenie hradí farmár. Za jeho utratenie zaplatí veterinárovi minimálne 100 eur, za likvidáciu v kafilérii 300 eur za tonu a náklady na dopravu zvieraťa. V susednej ČR majú chovatelia k dispozícií 8 súkromných kafilérií a v niektorých prípadoch s nákladmi pomôže farmárom štát preplatením náhrady za likvidáciu. "Náhrada zahŕňa aj náklady na porážku chorých zvierat a na neškodné odstránenie ich kadavérov. V odôvodnených prípadoch sa poskytne aj náhrada za neškodné odstránenie ich produktov," uviedol hovorca českého agrorezortu Vojtěch Bílý. Preplácanie náhrad funguje v Maďarsku či Poľsku, v Rakúsku majú tzv. nákazovú pokladnicu.
Pred vstupom do Európskej únie v roku 2004 fungovali v SR tzv. sanitné bitúnky. Podľa Paulíny Kojnok zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy to boli priestorovo oddelené časti bežných bitúnkov, ktoré boli prispôsobené na zabíjanie zvierat s obmedzenou schopnosťou pohybu. Mäso takýchto zvierat putovalo do výseku, a potom do kafilérie. Mäso z takéhoto bitúnku bolo označené na etikete ako spracované v sanitnom bitúnku. V súčasnosti sa mäso označuje ako požívateľné alebo nepožívateľné.
V minulosti fungovalo na Slovensku 5 kafilérií, v súčasnosti ostala jedna v Mojšovej Lúčke, ktorá by sa mala postarať o telá uhynutých zvierat z celého Slovenska. "Kapacita kafilérie je vyťažená asi na 80 %," priblížila jej konateľka Alexandra Krajčíová Orčíková.
