< sekcia Ekonomika

MATEČNÁ: Podkôrny hmyz sa v lesoch šíri najintenzívnejšie za 55 rokov

Na snímke ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná na brífingu počas 26. ročníka medzinárodnej konferencie Aktuálne problémy v ochrane lesa 2017 v Novom Smokovci vo Vysokých Tatrách 26. januára 2017. Foto: TASR/Oliver Ondráš

Zároveň dodala, že starostlivosť o lesy musí byť založená na faktoch, odborných vedomostiach a dlhoročných skúsenostiach slovenského lesníctva, ktoré je vysoko uznávané na celoeurópskej úrovni.

Vysoké Tatry 26. januára (TASR) – Za posledné roky slovenské lesy významne trápi vietor a podkôrny hmyz. Šírenie škodcov je dokonca také intenzívne, aké tu nebolo za posledných 55 rokov. Uviedla to dnes na brífingu vo Vysokých Tatrách počas medzinárodnej konferencie, ktorá sa venuje aktuálnym problémom v ochrane lesa, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná.

"Pôsobenie škodlivých činiteľov v lesoch má čoraz viac plošný charakter, čím dochádza k rozpadu lesných porastov na veľkých plochách," povedala Matečná. Zároveň dodala, že starostlivosť o lesy musí byť založená na faktoch, odborných vedomostiach a dlhoročných skúsenostiach slovenského lesníctva, ktoré je vysoko uznávané na celoeurópskej úrovni.

Najvýznamnejšími negatívnymi činiteľmi v slovenských lesoch sú vietor a podkôrny hmyz. Môžu za to aj významné vetrové kalamity za posledných 55 rokov (1964, 2004 a 2014). Zatiaľ čo po vetrovej kalamite z roku 1964 kalamita podkôrneho hmyzu vďaka dôslednému zásahu lesníkov nenastala, po rokoch 2004 a 2014 bola extrémne silná. Rok 2015 bol v celej strednej Európe veľmi suchý, čo spôsobilo extrémne rozmnoženie lykožrúta smrekového. Od začiatku roka 2016 preto nastal prudký nárast kalamitnej hmoty v smrečinách.

Ovplyvnilo to kalamitnú ťažbu. "Priemerná náhodná ťažba počas 55 rokov dosahovala 2,3 milióna kubických metrov ročne. Nadpriemerné objemy boli počas 20 rokov, pričom až 18 z nich v posledných 20 rokoch. Rok 2015 bol nad priemerom a odhady na rok 2016 ukazujú taktiež nadpriemer," uviedol vedúci Lesníckej ochranárskej služby Andrej Kunca. Podľa jeho ďalších slov v rokoch 1960 – 1994 bol pritom prekročený priemer iba dvakrát. Podľa odhadov lesníkov potrvá pri neaplikovaní potrebných opatrení táto situácia najmenej do roku 2020.

Ďalším negatívnym trendom je chradnutie borovíc na Záhorí. "Výskyt širokého spektra škodlivých činiteľov, aj nových druhov hmyzu, je prejavom celkového oslabenia vitality borovicových porastov," povedal Kunca. Odborníci z radov lesníkov sa týmto problémom zaoberajú a v nasledujúcich rokoch ho budú riešiť aj cez vedecké projekty.

Poškodenie slovenských lesov za posledných 20 rokov naznačuje, že šírenie škodcov je najintenzívnejšie za posledné polstoročie. "Je len na nás, aby sme spoločne dokázali zdraviu našich lesov pomôcť. A aby sme ochránili hodnoty, ktoré sme dostali od našich otcov, a ktoré chceme odovzdať našim deťom," dodala Matečná.

Ministerka rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zároveň poznamenala, že rok 2017 je Rokom ochrany lesov na Slovensku. Počas neho sa budú lesníci viac venovať propagácii lesov nielen pre študentov v školách, ale aj pre širokú verejnosť.

Matečná počas konferencie ocenila aj celoživotnú prácu šiestich lesníkov. Cenu si prevzali Jozef Heruda, Jozef Konôpka, Ján Kovalčík, Ján Slivinský, Ján Švančar a Juraj Varínsky za významné prispenie k ochrane lesov na Slovensku.