Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Podpredseda gréckej vlády Jannis Dragasakis v rozhovore pre štátnu televíziu ERT dnes ráno uviedol, že podľa jeho informácií existuje možnosť odložiť splátku z úveru MMF na neskôr.
Autor TASR
Atény 1. júla (TASR) - Grécko v noci nadnes požiadalo Medzinárodný menový fond (MMF) o odklad júnovej splátky z dlhu do novembra. Atény mali do polnoci 30. júna poslať fondu takmer 1,6 miliardy eur. Pokúsili sa na poslednú chvíľu dohodnúť sa s ministrami financií eurozóny na predĺžení záchranného programu, a keď sa im to nepodarilo, dlh MMF neuhradili. Grécko sa tak stalo prvou vyspelou ekonomikou od začiatku fungovania MMF, ktorá nesplatila svoj dlh. Informovali o tom agentúry Reuters, AP a DPA.
Podpredseda gréckej vlády Jannis Dragasakis v rozhovore pre štátnu televíziu ERT dnes ráno uviedol, že podľa jeho informácií existuje možnosť odložiť splátku z úveru MMF na neskôr. A dodal, že grécka centrálna banka dnes požiadala Európsku centrálnu banku (ECB) o rokovania o zvýšení núdzovej likvidity pre komerčné banky v krajine, ktoré sú zatvorené a výbery z bankomatov obmedzili len na 60 eur denne.
Grécko v utorok 30. júna na poslednú chvíľu poslalo ministrom financií eurozóny, tzv. Euroskupine, žiadosť o predĺženie záchranného programu, a tiež o nový úver spojený s reštrukturalizáciou dlhu. Žiadosť o predlženie pomoci Euroskupina zamietla, pretože ju Atény predložili príliš neskoro a vzhľadom na schvaľovacie procedúry v členských štátoch eurozóny by to už nestihli.
Zadlžená krajina je tak bez peňazí aj bez záchranného balíka. Euroskupina bude dnes o 11.30 SELČ rokovať o žiadosti Grécka o nový dvojročný úver z Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS), ktorý má Aténam pomôcť pokryť výdavky štátu v nasledujúcich dvoch rokoch. Okrem toho grécka vláda požaduje reštrukturalizáciu svojho doterajšieho dlhu.
Predseda Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem ale Atény upozornil, že musia najprv zmeniť svoj postoj k veriteľom, ak chcú, aby zvážili ďalšiu pomoc Grécku. Dodal, že ako člen eurozóny a Európskej únie víta žiadosť Grécka o tretí záchranný balík, ale upozornil, že bude spojený s ešte tvrdšími podmienkami ako predchádzajúce, keďže ekonomická situácia v krajine aj v bankovom sektore sa výrazne zhoršila.
A na záver pripomenul, že akýkoľvek nový program pre Grécko môžu veritelia schváliť až po referende v nedeľu 5. júla, v ktorom voliči rozhodnú, či prijímajú podmienky veriteľov, alebo ich odmietajú.
Podpredseda gréckej vlády Jannis Dragasakis v rozhovore pre štátnu televíziu ERT dnes ráno uviedol, že podľa jeho informácií existuje možnosť odložiť splátku z úveru MMF na neskôr. A dodal, že grécka centrálna banka dnes požiadala Európsku centrálnu banku (ECB) o rokovania o zvýšení núdzovej likvidity pre komerčné banky v krajine, ktoré sú zatvorené a výbery z bankomatov obmedzili len na 60 eur denne.
Grécko v utorok 30. júna na poslednú chvíľu poslalo ministrom financií eurozóny, tzv. Euroskupine, žiadosť o predĺženie záchranného programu, a tiež o nový úver spojený s reštrukturalizáciou dlhu. Žiadosť o predlženie pomoci Euroskupina zamietla, pretože ju Atény predložili príliš neskoro a vzhľadom na schvaľovacie procedúry v členských štátoch eurozóny by to už nestihli.
Zadlžená krajina je tak bez peňazí aj bez záchranného balíka. Euroskupina bude dnes o 11.30 SELČ rokovať o žiadosti Grécka o nový dvojročný úver z Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS), ktorý má Aténam pomôcť pokryť výdavky štátu v nasledujúcich dvoch rokoch. Okrem toho grécka vláda požaduje reštrukturalizáciu svojho doterajšieho dlhu.
Predseda Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem ale Atény upozornil, že musia najprv zmeniť svoj postoj k veriteľom, ak chcú, aby zvážili ďalšiu pomoc Grécku. Dodal, že ako člen eurozóny a Európskej únie víta žiadosť Grécka o tretí záchranný balík, ale upozornil, že bude spojený s ešte tvrdšími podmienkami ako predchádzajúce, keďže ekonomická situácia v krajine aj v bankovom sektore sa výrazne zhoršila.
A na záver pripomenul, že akýkoľvek nový program pre Grécko môžu veritelia schváliť až po referende v nedeľu 5. júla, v ktorom voliči rozhodnú, či prijímajú podmienky veriteľov, alebo ich odmietajú.
