< sekcia Ekonomika

Barát: Pre vstup do eurozóny bolo kľúčové,že ho chceli Dzurinda i Fico

Igor Barát, archívna snímka. Foto: FOTO TASR/Štefan Puškáš

Ďalším kľúčovým momentom bolo definitívne potvrdenie, že sme splnili maastrichtské kritériá pre vstup do eurozóny.

Bratislava 17. júna (TASR) - Vstup Slovenska do eurozóny mal viacero dôležitých míľnikov. Jedným z nich bolo aj to, že sa k nemu prihlásila nielen druhá vláda premiéra Mikuláša Dzurindu, ale aj nasledujúci kabinet Roberta Fica, ktorý sa po nástupe k moci v roku 2006 spočiatku nevyjadroval jasne za rýchle prijatie eura.

Premiér Fico vtedy hovoril, že vláda sa k zavedeniu eura postaví až potom, keď bude jasné, či je to výhodné pre slovenských občanov. Výsledkom bolo, že slovenská koruna sa začala prudko oslabovať, až kým premiér neprijal pozvanie na stretnutie s vtedajším guvernérom Národnej banky Slovenska (NBS) Ivanom Šramkom. V rozhovore pre TASR to potvrdil bývalý splnomocnenec vlády pre zavedenia eura Igor Barát. „Zúčastnil som sa na tomto stretnutí. Bolo to kľúčové stretnutie, kde guvernér Šramko i ďalší odborníci z NBS vysvetlili premiérovi, ministrovi financií Jánovi Počiatkovi a ďalším predstaviteľom vlády súvislosti, ktoré by nastali, pokiaľ by sme ustúpili od nasadeného kurzu smerujúceho k prijatiu eura. Veľmi férovo sa poukázalo na všetky riziká i náklady, pokiaľ by sme zmenili plán, a rovnako všetky pre a proti v prípade, že stratégiu dodržíme,“ spomínal Barát.

Po schôdzke v NBS už premiér Fico hovoril, že argumenty, ktoré si vypočul, ho presvedčili, že zavedenie eura bude výhodné pre Slovákov a jeho vláda pokračuje v nastavenom kurze. „Tým upokojil trhy, Európsku komisiu a Európsku centrálnu banku, že sa na plánovanej stratégii nič nemení. To bol zlomový bod, keď aj nová vláda potvrdila odhodlanie zaviesť euro k 1. januáru 2009,“ konštatoval Barát.

Ďalším kľúčovým momentom bolo definitívne potvrdenie, že sme splnili maastrichtské kritériá pre vstup do eurozóny. Podľa Baráta sa chlieb lámal v máji a júni 2008, keď sa čakalo na vyhodnotenie inflačného kritéria, ktoré je naviazané na tri krajiny celej EÚ, nie iba eurozóny, s najnižšou infláciou, kde jej ročný priemer u kandidáta nemôže presiahnuť referenčné číslo o 1,5 %. Rok predtým na ňom stroskotala žiadosť Litvy, ktorá jeho hodnotu prekročila o 0,1 %. „Cítili sme opatrný optimizmus, no s pripomienkou, že stále nemáme nič isté. Poslednou neistotou bolo vyhodnotenie inflačného kritéria, ktoré je naformulované veľmi vágne. Navyše je tam ďalšia podmienka, ktorou je udržateľnosť. To je už veľmi ohýbateľná kategória, ktorú možno rôzne interpretovať. Najväčšou neistotou preto bolo, či predikcia inflačného vývoja na Slovensku bude vyhodnotená ako udržateľná. Našťastie sa tak stalo,“ dodal Barát.

Následne, 17. júna 2008, Európsky parlament odhlasoval vstup Slovenska do eurozóny k 1. januáru 2009. Európsky zákonodarný zbor, ktorý mal v tejto otázke len poradný hlas, postupoval v súlade s rozhodnutím výboru pre ekonomické otázky, ktorý podporil správu maltského poslanca Davida Casu o zavedení eura na Slovensku. O tri dni neskôr Rada Európskej únie v zložení hláv štátov definitívne potvrdila prijatie Slovenska do eurozóny.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.